Feministický prístup v zahraničnej politike dáva priestor na jej alternatívne vnímanie, keďže sa zameriava najmä na bezpečnosť tých najzraniteľnejších vo svetovom systéme, hovorí výskumníčka KATEŘINA KRULIŠOVÁ. Prvky feministickej diplomacie vidí aj v praxi stredoeurópskych krajín, no zatiaľ „nesystémovo uchopené a závislé len na jednotlivcoch“.
Kateřina Krulišová pôsobí na Nottingham Trent University, kde prednáša medzinárodné vzťahy. Niekoľko rokov sa venuje skúmaniu feministickej zahraničnej politiky, feministickým bezpečnostným štúdiám, agende Ženy, mier a bezpečnosť a ďalším rodovým témam.
V rozhovore s ňou sa dozviete:
prečo stále neexistuje ustálená definícia feministickej zahraničnej politiky (FZP), prečo sa k feministickej diplomacii hlási stále viac krajín, aj starých diplomacií, či sa dá FZP budovať v krajinách, kde je slovo gender stále tabu, aký potenciál má agenda v strednej a východnej Európe, ktoré praktiky FZP sú atraktívne aj pre mužov - politikov, či diplomatov, a kam sa uberá súčasný výskum vo feministických bezpečnostných štúdiách.
