Feministický prístup v zahraničnej politike dáva priestor na jej alternatívne vnímanie, keďže sa zameriava najmä na bezpečnosť tých najzraniteľnejších vo svetovom systéme, hovorí výskumníčka KATEŘINA KRULIŠOVÁ. Prvky feministickej diplomacie vidí aj v praxi stredoeurópskych krajín, no zatiaľ „nesystémovo uchopené a závislé len na jednotlivcoch“.
Kateřina Krulišová pôsobí na Nottingham Trent University, kde prednáša medzinárodné vzťahy. Niekoľko rokov sa venuje skúmaniu feministickej zahraničnej politiky, feministickým bezpečnostným štúdiám, agende Ženy, mier a bezpečnosť a ďalším rodovým témam.
V rozhovore s ňou sa dozviete:
- prečo stále neexistuje ustálená definícia feministickej zahraničnej politiky (FZP),
- prečo sa k feministickej diplomacii hlási stále viac krajín, aj starých diplomacií,
- či sa dá FZP budovať v krajinách, kde je slovo gender stále tabu,
- aký potenciál má agenda v strednej a východnej Európe,
- ktoré praktiky FZP sú atraktívne aj pre mužov – politikov, či diplomatov,
- a kam sa uberá súčasný výskum vo feministických bezpečnostných štúdiách.
