Mal by byť detský interpret nonstop veselý, alebo radšej ľudský? Miro Jaroš si prechádza ťažkým obdobím a mrzelo by ma, keby sa nútil usmievať. Napriek smutnej rozprave o umieraní mu však humor a hĺbka nechýbajú. Nachádza v sebe vďaku, pokoj, inšpiruje sa biografiami a nonstop komponuje. Ako naučiť deti utierať si zadok pomocou skladby? Dá sa takáto téma vhodne spracovať? Prečo má od psychiatra kartičku závislého? Ako zvláda každodennú interakciu s fanúšikmi, aj hejtermi? Odpovie vám pokorne a kľudne.
00:00 Experiment na úvod.
05:20 Kedy sa Miro Jaroš cítil najviac sklamaný?
09:40 Prvú skladbu som zložil v 12 rokoch, no nahral ju až teraz.
13:31 Mamine ochorenie ťažko znášam.
16:32 Keď sme sa narodili, neboli sme sami a nemali by sme sami ani zomierať.
27:05 Denne zložím aj 3 skladby a ročne sme hrali aj 100 koncertov.
33:36 „Stop gay-izmu!“ Ľudí rozčuľuje aj ocko v ružových kraťasoch.
34:49 Tvorba pre deti musí mať na Youtube vypnuté komentáre.
40:59 Mám od psychiatra kartičku, že som závislý.
48:42 Počas dovolenky sa separujem, sláva ma obťažuje.
54:14 Bývam výbušný, viem sa však ospravedlniť.
1:02:45 Obdivujem pokladníčky, práca s ľuďmi môže byť peklo.
