Faliskovia si však napriek tomu uchovávali aj vlastné tradície a italský charakter. Najvýraznejšie sa to prejavilo v ich náboženskom kulte, kde osobitné miesto zaujímala bohyňa Juno (lat. Iuno). Kým v rímskej tradícii bola Iuno manželkou a sestrou najvyššieho boha Jupitera (staroindoeur. Dyeus Pater – „Otec nebies“), u Faliskov sa jej kult zdôrazňoval ešte intenzívnejšie.
Uctievanie Junóny ako ochrankyne spoločenstva a symbolu dôstojnej manželky – rímskej matrony – poukazuje na význam rodiny a manželstva v ich spoločnosti.
Jupiter a Juno, manželský pár v panteóne, predstavovali nielen náboženský ideál, ale aj vzor pre ľudskú spoločnosť. V prípade Faliskov však možno badať, že ženský princíp, zosobnený Junónou, bol mimoriadne silný – čo naznačuje, že ich náboženstvo si uchovalo staršie vrstvy indoeurópskeho a možno aj predindoeurópskeho uctievania ženských božstiev ochrankýň.
Hoci sa z faliskej kultúry zachovalo iba torzo – niekoľko desiatok nápisov v ich jazyku, hrobové nálezy a stopy mestských opevnení – ich dejinný význam nemožno podceniť. Predstavovali akýsi most medzi latinčinou a etruskou civilizáciou, medzi svetom, ktorý sa stane základom Rímskej ríše, a kultúrami, ktoré Rimania postupne pohltili.
