Lukáš 2,21-52; Maurizio Tiezzi, Fondazione Cantonuovo, Siena, 9.1.2019
Po tom, ako ho tri dni hľadali v Jeruzaleme, Jozef a Mária našli Ježiša v chráme ako sa rozpráva s učiteľmi. Všetci sa čudovali nad jeho múdrosťou a jeho slovami. Keď ho rodičia uvideli, žasli a hovorili: „Synu, prečo si nám to urobil? Hľadali sme ťa a mali sme veľkú starosť! “. Ale Ježiš odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? “ Ako keby mali preda vedieť, kde ho nájdu. Naozaj v tom duchu pokračoval a povedal im: „Nevedeli ste, že musím byť v dome môjho Otca?“
Samozrejme nemal na mysli Jozefa, ale svojho Otca, ktorý je v nebesiach, čím vlastne sám o sebe potvrdil, že je Božím Synom. Navyše teraz sa on čudoval, ako si ešte stále Jozef a Mária nedali dohromady úplný význam udalostí, slov a vecí, ktoré sa udiali v prvých 12 rokoch jeho života.
Zdá sa, akoby celkom nechápali, že tento mladý syn, ktorý vyrastal v ich dome a v ich starostlivosti ako plnohodnotný normálny človek, bol súčasne Boh, ktorý vykúpi ľudí a navždy bude vládnuť nad všetkými národmi. Stručne povedané, zdá sa, že po 12 rokoch ešte nedali dohromady skladačku všetkých udalostí, ktoré sa stali, a úplne nepochopili identitu syna, jeho poslanie, jeho osud a ich vlastnú úlohu vo Božom večnom pláne. A to napriek tomu, ze časť budúcej náboženskej tradície odovzdala o nich predstavu ako o páre, ktorý si bol dokonale vedomý všetkého….
