Marek 10, 17-34,Maurizio Tiezzi, Fondazione Cantonuovo, Siena, 22.11.2017, www.cantonuovo.org
Ten, kto vstúpi do Božieho kráľovstva, zdedí večný život a je zachránený od otroctva predstavy, že si tieto veci môže získať svojou vlastnou silou.
Mesiáš sa stretáva s bohatým mladým mužom, ktorý sa ohľadom spôsobilosti pre večný život spolieha na svoju vlastnú dobrotu a náboženské nadšenie. Ježiš ho ale viedol na cestu do svojho vnútra, aby našiel odpoveď sám v sebe. Byť eticky – a morálne – „v poriadku“ vo vzťahoch k ostatným ľuďom nezaručuje večný život, pretože takéto správanie môže byť aj ovocím vlastnej osobnej spravodlivosti. Yeshua namiesto toho požiadal bohatého mladého muža, aby si „oddelil“, oslobodil svoje srdce od peňazí a majetku, ale on sa na to necítil a odišiel zosmutnelý. Jeho svedomie ho totiž upozorňovalo, že práve zmeškal svoje božské stretnutie s večným životom kvôli vlastnej modloslužbe. Mnohí veria, že opakované modlitby alebo slušné správanie plné rešpektu voči iných ľudí im môže priniesť spásu. Ale Yeshua hovorí, že spásu získame len vtedy, ak JEHO postavíme na prvé miesto a nasledujeme HO, aj za cenu toho, že kvôli tomu môžeme stratiť všetko aj všetkých. Je to radikálna voľba, rozhodnutie pre nový, odlišný, špeciálny, svätý život. Je to otázka priority a podriadenosti, spoľahnutia sa a dôvery, vzdania sa existencie len pre seba. Aj dnes Yeshua odpovedá na otázku „Kto môže byť spasený?“ tým, že sa: „Kto je tvoj Boh? Kde je tvoje srdce? Koho alebo čo nasleduješ svojím životom?“ Náš osud závisí od našej osobnej odpovede na tieto otázky. Kiežby sme vždy mohli nasledovať Yeshuu po ceste spravodlivosti a dýchať bázeň z YHWH!
