Vyrastáme v krajine, kde sa o vojne hovorí ako o niečom vzdialenom. Ako o správe z iného sveta, nie ako o scenári, ktorý by sa nás mohol reálne týkať. No čo by sa stalo, keby sa ten scenár zrazu stal reálnym?
Podľa prieskumu agentúry Focus z apríla 2025 by len 14,3 % ľudí bolo ochotných brániť Slovensko so zbraňou v ruke, ak by nás napadlo Rusko. Väčšina by síce obranu podporila, ale z diaľky – bez priameho zapojenia do boja. Tento postoj robí Slovensko jednou z najmenej odhodlaných krajín v regióne.
Kto je vlastne ochotný brániť Slovensko?
Ochota zapojiť sa do obrany stúpa s vyšším vzdelaním a príjmom domácnosti. Líši sa aj podľa regiónov – najvyššia je v Trnavskom a Prešovskom kraji, najnižšia v Banskobystrickom.
Zaujímavý je pohľad na najmladšiu generáciu – ľudia vo veku 18 až 24 rokov patria medzi najodhodlanejších. Aj u nich však prevláda opatrnosť. Väčšina by hľadala inú formu pomoci ako priamy boj. Skôr než o hrdinstvo tu ide o premýšľanie – o rizikách, o dôsledkoch, o realite vojny.
Prečo je komunita dôležitejšia, než si myslíme?
Keď príde ohrozenie, prežitie nezávisí len od toho, kto má zbraň. Závisí od toho, či držíme spolu. Evolúcia nás naučila, že silná komunita prežije viac než jednotlivec. V ťažkých časoch boli solidarita a ochota obetovať sa pre iných kľúčové hodnoty, ktoré držali spoločnosti pokope. Dnes na to zabúdame.
Najdlhší mier v Európe zmenil naše hodnoty
Od konca druhej svetovej vojny prešlo viac než 80 rokov. Toto najdlhšie mierové obdobie v európskych dejinách zmenilo to, čo považujeme za dôležité. Viac než kolektívne záujmy si ceníme osobnú slobodu. Viac než pripravenosť pomôcť si vážime vlastný pokoj. Nie je to zlé. Je to len iné. Ale ak príde kríza, táto rovnováha sa znova preklopí. A možno sa budeme musieť učiť držať spolu odznovu.
Vojna na Ukrajine nám túto otázku vracia späť. Zrazu nie je až tak vzdialená. A my si kladieme otázky, ktoré sme dlho nepotrebovali:
Prečo sme medzi najmenej ochotnými brániť sa? Ako sa dá podporiť obrana krajiny aj bez zbrane? A čo vlastne znamená byť pripravený?O týchto témach sa v novej epizóde podcastu Life Hack rozprávame s Pavlom Kosnáčom, riaditeľom DEKK inštitútu, ktorý sa dlhodobo venuje téme vojny a jej dopadu na spoločnosť.
Podcast vznikol v spolupráci PDCS a magazínu Closer a je spolufinancovaný z programu The EU Citizens, Equality, Rights and Values (CERV) v rámci projektu PROTEUS. Názory v podcaste nemusia nevyhnutne odrážať stanoviská Európskej únie.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
