Pramenná brána
3.kapitola knihy Nehemiáš opisuje obnovu hradieb a brán zničeného Jeruzalema v dôsledku hriechu a neposlušnosti Božieho ľudu. Zborené hradby sú obrazom absencie jasných hraníc voči čomukoľvek, čo by mohlo ohroziť Boží život v nás a naše povolanie Božích detí. Nuž a spálené brány symbolizujú neschopnosť nevpustiť nič, čo chce ničiť a zároveň slabú otvorenosť veciam, ktoré môžu byť pre nás a našich blížnych bohatým prameňom radosti, pokoja, spoločenstva a rastu.
Pramenná (alebo aj Studničná) brána, na ktorú sa pozrieme, tiež ukazuje na konkrétnu oblasť v našom živote, ktorá možno potrebuje obnovu:
Nehemiáš 3:15 A Studničnú bránu opravoval Šallúm, syn Kol-chozeho, knieža okresu Micpy. Ten ju vystavil a pokryl ju a postavil jej vráta s jej zámkami a s jej závorami i múr rybníka Šelacha pri zahrade kráľovej a až po schody, ktoré sostupujú z mesta Dávidovho.
Táto brána sa nachádzala v JV časti Jeruzalema v blízkosti jazera Siloe. Práve tu prebiehala oslava sviatku stánkov (pripomienka 40 ročného putovania po púšti, ale aj oslava zberu úrody), pri ktorej kňaz obetovával vodu z prameňa Gíchon a ľudia pri tom spievali slová Iz 12,3: „S radosťou budete čerpať vodu z prameňa spasenia…“ Práve tu zrejme stál Pán Ježiš, keď volal: „Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a napije sa…!“ (J 7,37-39).
Táto brána jasne ukazuje na našu schopnosť a úroveň toho ako (a či vôbec) čerpáme (a pijeme) z prameňa vôd Ducha Svätého.
Znovu je veľmi zaujímavé všimnúť si význam hebr. mien, ktoré sú v súvislosti s obnovou tejto brány spomenuté: Šalun z hebr. kmeňa ŠLH znamená: kľudný, mať kľud, byť spokojný. Meno Kol-choze sa skladá z dvoch slov a doslovne by sme by sme ho preložili ako vše-vidiaci. Meno mesta Micpa má tieto významy: strážna veža, rozhľadňa, miesto očakávania. A ešte je tu meno rybníka Šelach – alebo Siloe a to znamená: poslanie, vyslanie, uchopenie.
Aj toto všetko nás jasne odkazuje na dielo Ducha Svätého v živote veriaceho. Duch Svätý skúma a vidí všetko (1K 2,10) a odhaľuje dokonca aj náš hriech, vovádza nás do všetkej pravdy, je nám Radcom a rozlieva Boží pokoj v našom vnútri (J 14,16-17.26-27; 15,26; 16,7-14). Duch svätý obnovuje našu bdelosť (R 8,26) a schopnosť vnímať a porozumieť Božiemu povolaniu (napr. Sk 8,29; 10,19; 11,12; 13,2-4).
Táto pramenná brána predstavuje doslova naše vchádzanie – ku prameňu Ducha Svätého – a vychádzanie – chodenie v zmocnení Duchom Svätým. Ako sme na tom my? Chodíme denne k tomuto nášmu jedinému prameňu? Pijeme z Neho? Ako zakúšame toto jedinečné dielo a pôsobenie Ducha Svätého v našom živote?
Možno práve teraz na začiatku školského roka je úplne strategické nanovo sa otvoriť Duchu Svätému a obnoviť tie aktivity v našom živote, ktoré Duchu Svätému vytvárajú priestor, aby v nás mohol čo najviac pôsobiť.
List Efezanom 5:18 A neopíjajte sa vínom, v ktorom je prostopaš, ale buďte plnení Duchom 19 hovoriac si navzájom žalmami a hymnami a duchovnými piesňami spievajúc a hudúc vo svojom srdci Pánovi, 20 ďakujúc vždycky za všetko v mene nášho Pána Ježiša Krista Bohu a Otcovi, 21 podriaďujúc sa jedni druhým v bázni Božej.
Celá séria: https://www.youtube.com/playlist?list=PL9SIIgp-I4_V6KGZSq5GL6K8Y8zKux6aa
