Ak na Slovensku budeme počúvať harmonizujúce komentáre o tom, že sa na synode v Ríme nič zvláštne okrem vanutia Ducha Svätého nedeje, nebude to celkom pravda. Snaha zamlčať to, čo sa deje v univerzálnej cirkvi prípadne sa tváriť, že sa nás to netýka bola zrejmá už uplynulé desaťročie. Slovenskí biskupi sa tvárili, že sa ich prípady utajovania zneužívania maloletých klerikmi vo svete netýka.
Artikulovaný hlas pápeža volajúci po štrukturálnej reforme cirkvi ktorá sa dotkne kňazov, biskupov, laikov, postavenia žien či queer ľudí a ktorá sa má vydať na cestu bez „akovždy“ riešení, triumfalizmu a klerikalizmu vyrušuje nielen slovenských biskupov. Indietrizmus ako záľuba v minulosti, o ktorom hovorí pápež František má svoje špecifické slovenské podoby. Svet včerajška sa bez dialógu a otvorenej mysle opúšťa len ťažko.
Modlitba a intelektuálna reflexia patria k sebe a v Ríme sa o to už pokúšajú. A ukazujú aj Slovensku, že sa toho netreba báť. Budúcnosť zatiaľ vždy prišla. Praje tým, ktorí sa na ňu pripravia. Pápež František na ceste tretím tisícročím hľadá aj medzi slovenskými biskupmi spojencov. Medzi bežnými veriacim ich už má. Text v písanej podobe nájdete na tomto linku.
