Otília Kadašiová zo Strečna tká na krosnách, ktoré majú takmer sto rokov. Keď si za ne sadá, pohladká ich akoby sa modlila – také sú pre ňu vzácne.
Každá žena na dedine kedysi vedela tkať. A predtým vypestovať ľan, vytrepať i vytriasť ho, naviť nite a potom utkať plátno a ušiť z neho oblečenie. Alebo utkať koberce zo starých handier a obnosených kusov odevov. Ak to nevedela, jej deti chodili otrhané a v jej chalupe nebolo pekne. Preto tkáčstvo bolo vážené remeslo, ktoré nielenže pomohlo zaodieť rodinu, ale aj zrecyklovať všetky textílie, ktoré v domoch boli. Na krosnách utkané koberce či plátno vydržali roky a aj dnes patria v mnohých domácnostiach k vzácnostiam, ktoré sa opatrujú po starých rodičoch.
– Prečo treba tkáčske remeslo aj v dnešných časoch rozvíjať, hoci ľudia nájdu v obchodoch všetko, čo potrebujú na seba i na dotvorenie domácností?
– Prečo vznikla v Strečne kúdelná izba a čo v nej vidia exkurzie?
– Ako vzniká na krosnách erb a ako srsť mamuta?
– Čo všetko a z akých materiálov možno na krosnách utkať?
– Prečo tkáčstvo nesmie zaniknúť a kto tvorí vzory pre tkáčov?
So známou tkáčkou Otíliou Kadašiovou zo Strečna aj o tom hovorí zakladateľ a správca nadácie Pro Slovakia Ľubomír Sečkár.
