Toto si povedal kedysi dávno Peter Hlavatovič, keď videl v Dlhom Poli na Kysuciach pri práci chýrneho drotára Jakuba Šeríka, zaťa ešte chýrnejšieho drotárskeho majstra Jozefa Holaníka. Jeho prácu poznal celý svet.
Slovenské drotárstvo svoj najväčší rozmach zažívalo koncom 19. storočia. Vtedy sa už ako dôsledok vývozu drotárskeho majstrovstva formovali v rôznych mestách Európy, ale aj v zámorí, drotárske dielne, v ktorých sa vyrábali výrobky potrebné v stavebníctve, na železnici či v armáde. No šikovní remeselníci sa vedeli s drôtom aj vyhrať. A okrem bežného odrôtovania hrncov ukázali aj neobyčajný zmysel pre krásu. Vyrábali, misy, vázy, košíky, kazety, rámiky… Vymýšľali očká či háčiky, aby dlhý drôt premenili na vec nevšednej krásy.
– Prečo je kolískou slovenského drotárstva a jeho symbolom Dlhé Pole na Kysuciach?
– Ako vzniklo drôtovanie hrncov, čím si drotári budovali povesť kvalitných remeselníkov?
– Aké techniky drôtovania využívali starí majstri a prečo si ich tak dôsledne strážili?
– Čo všetko sa z drôtu dá vyrobiť?
– Z Kysúc až k pápežovi Jánovi Pavlovi II. Aký drotársky darček si odviezol do Ríma?
So známym drotárskym majstrom Petrom Hlavatovičom z Kysuckého Nového Mesta aj o tom hovorí zakladateľ a správca nadácie Pro Slovakia Ľubomír Sečkár.
