Na túto silnú tému sme sa rozprávali so sestrou Dáriou z Komunity blahoslavenstiev. Dária vyštudovala psychológiu a okrem témy, o ktorej sa budeme rozprávať, sa venuje rodinám, vzťahom a evanjelizácii.
Povedz mi o dôležitosti “prítomnej chvíle” v živote človeka / živote s Bohom? Čo nám hovorí starozákonný príbeh o manne napúšti pre náš dnešný život? Prečo si “neodkladať” na horšie časy? Čo znamená že milosť je daná IBA na prítomný okamih? Nie je to fantasticky oslobodzujúce si uvedomiť, že na minulosť a budúcnosť nemáme vlastne dosah - sme tým pádom od nich slobodní - môžem žiť pre terajší okamih? V čom je naša zodpovednosť, uvedomujúc si túto perspektívu? Čo sú najváčšie pokušenia / chyby, ktorými život pre prítomný okamih znemožňujem? Na čo máme potom pamäť? Na čo mám pamätať a pripomínať si a ktorou minulosťou naopak nemám žiť? Ako sa skutočne a efektívne zbaviť pocitu viny? Kde v tomto procese robíme chyby? Kde je hranica / rozdiel medzi - dištancovať sa od svojej minulosti / popierať ju a medi tým - správne sa s ňou vysporiadať? Čo obavy z budúcnosti? Strach z toho, čo príde? Potencionálneho utrpenia ktoré len má prísť? Prečo je toto utrpenie také neznesiteľné a prečo je vlastne aj absurdné? Obava z budúcnosti nám znemožňuje plnohodnotný život z prítomnosti / keď nás pohltia starosti.. Kde je hranica neumárať sa v starostiach a naivného optimizmu ohľadom budúcnosti? Čo nám bráni prehliadať milosť, ktorá je mi daná tu a teraz? Čo je to - stať sa väzňom vlastných plánov? Ako sa učiť každodennému - ísť viac do hĺbky - prežívania milosti (božieho milosrdenstva)? Čo je hlavný a ultimátny dôvod / účel stvorenia človeka Bohom? Čo je mojou hlavnou úlohou?Youtube kanál Komunity blahoslavenstiev:
https://tinyurl.com/yeoowutr
Ak by ste nás vedeli podporiť, budeme vám veľmi vďační!
https://www.jpk.sk/index.php/chcem-podporit
Tipy, výhrady, pochvaly a otázky:
