GNÓTHI SEAUTÓN – POZNAJ SÁM SEBA
Milí priatelia,
duchovné rozhovory, zdieľanie a sprevádzanie (dnes sa hovorí aj o duchovnom koučingu) boli vždy súčasťou duchovnej cesty človeka, a to nielen v kresťanskej, ale v každej autentickej duchovnej tradícii. Nik z nás nie je ostrov – ako vraví Thomas Merton; nik z nás sa nespasí sám – ako vraví tradičná kresťanská múdrosť. Všetci sa vzájomne potrebujeme, pomáhame si na ceste, obohacujeme sa navzájom (doslova oBohacujeme). Všetci sme hlboko mysticky prepojení, veď náš život vyviera z jedného a jediného božského zdroja: nekonečnej tvorivej Lásky. Moja obľúbená mystička, Juliana z Norwich, to hovorí krásne: „Sme jediným človekom“ (We are one man).
Veľký grécky filozof Sokrates hovoril, že tým najhlbším a najdôležitejším poznaním je poznanie samého seba. Grécke slová gnóthi seautón, ktoré boli napísané na Apolónovom chráme v Delfách a na ktoré sa Sokrates často odvolával, znamenajú poznaj sám seba. Práve k sebapoznaniu viedol Sokrates v rozhovoroch každého Aténčana, s ktorým sa stretol. O radikálnom význame sebapoznania vypovedali v priebehu tisícročí všetci veľkí mystici a kontemplatívci. Tí prostredníctvom vlastnej skúsenosti zistili, že jedine prostredníctvom dôkladného sebapoznania je možné priblížiť sa k posvätnému tajomstvu nášho vlastného pôvodu.
Ako študentka filozofie som veľmi skoro pochopila, že sa oveľa viac naučím od mystikov, než od filozofov. Tomu som prispôsobila aj svoje štúdium. Uvedomila som si, že filozofi, ktorí dali svetu najviac, boli zároveň aj mystici alebo boli mystikou inšpirovaní. Rýchlo som „vymenila“ filozofiu za mystiku a autentickú transformatívnu spiritualitu.
Mystici hovoria, že Boh nie je niekde tam „vonku“, oddelený od svojho stvorenstva. Nehnevá sa, keď sa veci nedejú „podľa jeho vôle“. Odvážme sa, spolu s mystikmi, takéto predstavy opustiť. Večná tvorivá Dobrota, ktorej hovoríme Boh, je podstatnou súčasťou všetkého, čo jestvuje. Je rovnako v nás, práve tu a teraz. Naše vnútro je vstupnou bránou k Tajomstvu. Dôsledné sebapoznávanie nás k nemu bude neustále približovať a postupne „pripravovať cestu Pánovi“. Nejde natoľko o nové informácie, metódy, modlitby či techniky, ktoré sa naučíme či realizujeme, ale skôr o to, koľkého nepotrebného duchovného a psychologického balastu sme ochotní sa vzdať. Mystické sebapoznávanie je cestou príjemného opúšťania všetkého, čo nás zaťažuje, je doslova zhadzovaním bremien. Môžeme si to predstaviť aj ako odkladanie hrubých tmavých poškriabaných okuliarov, ktoré nám dlho deformovali videnie sveta, druhých ľudí, seba a Boha. Keď ich odložíme (alebo sa nám šťastne rozbijú), všetko, na čo pozrieme, bude odrazu nové, nevinné, krásne a plné zmyslu.
Predovšetkým o takomto druhu sebapoznávania a o takýchto cieľoch budú naše duchovné rozhovory. Budeme sa pohybovať v perspektíve spirituality kresťanských mystikov, ktorú sa už roky sama učím integrovať a žiť. A keďže viem, koľko dobrého priniesla mne, rada by som sa o ňu podelila s každým, koho tiež volá, priťahuje, oslovuje… Využívať budeme aj „pomôcky“ z autentickej duchovnej praxe (napr. prax všímavosti a pozorovania, kontempláciu, meditácie, ustavičnú modlitbu vďaky či iné), ktoré môžu napomáhať pri pestovaní zdravých duchovných zvykov.
*
Gnóthi seauton a spiritualita mystikov sú tu pre každého. Nezáleží na tom, akého je vierovyznania, či je kresťan alebo nie. (Súčasný vedecký výskum potvrdzuje, že z autentickej modlitby alebo meditácie môže profitovať každý, i ten, kto neverí v osobného Boha. Takáto spirituálna prax zvyšuje kreativitu, prispieva k harmonickej a vyrovnanej osobnosti, napomáha pri uzdravovaní z tráum, utišuje zápalové procesy v tele, pomáha pri depresiách, redukuje stres, dokonca zlepšuje i krvný tlak, a i.). Pravdou je, že spiritualita mystikov je v jadre nadkonfesná a pozitívne formuje každého, kto túži duchovne a osobnostne rásť, poznávať sa a prekračovať sa. Gnóthi seauton je tu pre každého, kto si túži vytvoriť zdravý odstup od svojich problémov a uvidieť seba a svoje trápenie takpovediac z nadhľadu. Je tiež pre každého, kto si nevie dať rady s duchovnými a ľudskými problémami (ako napríklad odpustenie) alebo pre toho, koho trápia filozofické otázky (napr. zmysel života a utrpenia) a túži sa o nich porozprávať alebo sa zdieľať; pre každého, kto je konfrontovaný s vlastnými hranicami a stojí pred výzvou ich prekročiť a vykročiť do neznáma, do nových duchovných priestorov a možností. A najmä, pre každého, kto túži po vnútornej slobode a pokoji, kto sa túži prehlbovať v láske.
Prostredníctvom Gnóthi seauton by sme ľuďom radi ponúkli konkrétnu možnosť nielen počúvať a čítať, ale aj hovoriť;možnosť interaktívne sa zapojiť do objavovania krás i zákutí duchovného rastu; možnosť klásť otázky a dostať na ne bezprostredné odpovede. Z vlastnej skúsenosti vieme, že v určitom období života človek skutočne túži po duchovných rozhovoroch, po zodpovedaní svojich existenciálnych otázok a po zdieľaní sa pri vnášaní svetla do svojich duchovných problémov. Možno si poviete, „však máme svojich duchovných vodcov“, kňazov alebo autority, ktorým dôverujeme … a to je samozrejme dobré. Ale niekedy potrebujeme počuť aj celkom nezávislý pohľad na vec, iný názor, zakúsiť inú perspektívu. Niekedy je dôležité, aby sme vypadli z našich stereotypov, a to aj stereotypov myslenia, cítenia a konania. Pohľad zvonka, pohľad druhého, ktorý po ceste vnútornej slobody kráča tiež, môže niekedy veľmi pomôcť.
Túžba robiť duchovné sprevádzanie prišla ku mne akosi prirodzene. Už vyše dvadsať rokov sa zaoberám mystikou a spiritualitou. Tiež ma zaujíma možnosť využitia spirituality v psychológii (a naopak, psychologického poznania v spiritualite), čo sa dnes už bežne deje. Skúsenosti mystikov s naším vnútrom rezonujú, hýbu niečím hlbokým v nás. Čím hlbšie som sa do učenia mystikov ponárala, tým viac som cítila, že ma ich cesta premieňa a vedie k čoraz väčšej vnútornej slobode a naplneniu. A takéto premenenie a naplnenie zo srdca prajem aj všetkým ostatným bytostiam.
Rada by som ešte bližšie špecifikovala, o čom je spiritualita mystikov. V prvom rade, ako už zaznelo, je o hlbokom sebapoznaní a sebapoznávaní. Ide o sebapoznanie, ktoré transformuje vzťah, ktorý má jednotlivec sám so sebou, čo premieňa aj celkové jeho vnímanie sveta. Na duchovnej ceste sebapoznávania nachádzame zároveň vnútornú slobodu, ktorá zahŕňa jednak slobodu od… (automatizmov a deštruktívnych psychologických programov, ktoré nám aj iným znepríjemňujú život) i slobodu pre… tvorivé Božie pôsobenie v nás, ktoré sa stane prínosom pre nás i pre komunity, v ktorých sa pohybujeme. Spiritualita začína tam, kde začína odstup od seba samého a od všetkého, s čím sa mylne identifikujem (aj v zmysle názorov, takzvanej mojej pravdy či ideológie). Spiritualita mystikov vedie k objavovaniu hlbšej identity človeka, ktorá nezávisí na vonkajších podmienkach. Túto hlbšiu identitu niekedy voláme naše hlbšie Ja, pravé ja, bytostné Ja (Jung) či Božia iskra v nás (Majster Eckhart). Spiritualita mystikov nás učí špecifickému videniu sveta, ktoré sa nezakladá na pohnútkach a potrebách ega. Všetko učí vidieť takpovediac nanovo: seba, svet, ostatných ľudí, všetky živé bytosti aj Mystérium, ktorému hovoríme Boh. Naše oči a náš vnútorný zrak odrazu dokážu vidieť všetko v perspektíve bezpodmienečnej lásky, súcitu, pochopenia a odpustenia; v perspektíve nevinnosti a najhlbšej jednoty všetkého. Je to perspektíva Božieho pohľadu v nás. Jednoducho, spiritualita je o pravom a nepodmienenom šťastí, šťastí nezávislom od úspechu, slávy či uznania druhých. Integrovaná, žitá spiritualita prináša celistvosť a vnútorné uzdravenie.
Ak chcete vedieť viac, môžete si vypočuť moje podkasty o vnútornej slobode alebo o Juliane z Norwich.
*
Naše rozhovory nebudú psychoterapiou alebo psychologickým sedením, hoci mystici boli tí najlepší psychológovia, pretože poznali mechanizmy našej psyché lepšie ako my. Presná deliaca čiara medzi psychologickým a spirituálnym sa samozrejme nakresliť nedá, pretože spiritualita transformuje našu individuálnu psychológiu a naopak, naše psychologické nastavenie, vzorce myslenia a cítenia môžu ovplyvňovať náš spôsob chápania či zakúšania spirituality. Psychológ môže čerpať zo spirituality a mystiky a naopak, duchovnému človeku môžu byť nápomocné niektoré poznatky zo psychológie, napr. z oblasti výskumov postraumatickej stresovej poruchy či disociatívnej poruchy identity (kde sa dajú nachádzať fascinujúce spirituálne súvislosti). Obe, psychológia aj spiritualita majú ambíciu pomáhať človeku k hlbšiemu sebapoznaniu, hoci hĺbka prieniku závisí od typu psychologického prístupu alebo spirituality. V zmysle pozitívneho vzájomného vplyvu medzi spiritualitou a psychológiou ma veľmi ovplyvnili dnes už klasickí autori, psychológovia a psychiatri ako Viktor Frankl so svojou náukou o zmysle a význame utrpenia premeneného na hodnotu, Gerald May so svojou kontemplatívnou psychológiou, ktorá čerpá z mystického vzdávania sa sebaobrazov (letting go u Richarda Rohra), jezuita Anthony de Mello a jeho prax pozorovania mentálnych obsahov a odstupu od nich, a podobne David Hawkins, ktorý učil pozorovať emócie a púšťať ich.
Čo sa týka rozdielnosti spirituality a psychológie, páči sa mi, ako ich cca. v 80. rokoch rozlíšil jezuita, duchovný učiteľ a skúsený psychológ, ktorý vyučoval na Fordhamskej univerzite, Anthony de Mello. Podľa neho spiritualita vedie k možnosti prebudiť sa z našich osobných ilúzií a nefunkčných mentálnych programov, ktoré tak dokážeme oslabiť a čo najskôr celkom opustiť. Psychológiu zaujímajú práve jednotlivé ilúzie a konkrétne obsahy mysle, ktoré sa analyzujú a s ktorými sa ďalej pracuje. Psychológia prispieva k sebapoznaniu viac menej stále v rámci nášho individuálneho osobného príbehu, neraz analyzuje minulé negatívne zážitky, a tak pomáha budovať zdravšiu identitu, presnejšie jej mentálny obraz.Spiritualita ukazuje, že je tu ešte čosi hlbšie, väčšie a hodnotnejšie ako naše individuálne životné drámy, programy a psychologické podmienenia; identita celkom nezávislá na vonkajších podmienkach, ktorá je zároveň aj zdrojom šťastia, bezpečia a istoty. Psychológia sa často potrebuje obracať k minulosti; pravidlom autentickej spirituality je žiť v prítomnosti a vzdávať sa strachov z budúcnosti, minulých vín či nostalgie. De Mello ako skúsený psychológ hovorí, že v niektorých prípadoch či pri niektorých procedúrach môže psychologický prístup posilňovať ego, ktoré sa spiritualita usiluje skôr umenšiť. De Mello neodmieta psychológiu, no ako psychológ a zároveň hlboko duchovný človek vidí jej hranice. Veril, že spiritualita môže ponúknuť uzdravenie na oveľa hlbšej úrovni, dokonca veľmi radikálnu transformáciu nášho vedomia.
Dnes už je v súčasných psychologických trendoch veľa prienikov medzi spiritualitou a psychológiou, čo ma veľmi teší. Kresťanský psychológ, Gerald G. May, spájal svoju psychoterapeutickú prax s poznaním kresťanskej spirituality a zvlášť, so svojím hlbokým záujmom o mystiku Jána z Kríža. Výsledkom tohto spojenia boli mnohé úspešné terapie v práci so závislými. On sám bol traumatizovaný vojnou vo Vietname a poznal na sebe liečivé účinky čistého pozorovania emócií, ich precítenia a púšťania. Psychológia tiež začína objavovať, že duchovný princíp nelipnutia na negatívnych emóciách a myšlienkach je veľmi užitočný v praxi. Aj ona spoznáva, že pod nánosmi neuzdravených emócií a myšlienok je pokoj, ktorý „prevyšuje každú chápavosť.“
*
Nepôjde o spoveď. Nebudeme sa zameriavať na hriech, ale na lásku. Každý môže hovoriť o tom, čo ho zaujíma alebo trápi, nik však na seba nemusí nič žalovať, ani sa cítiť povinný otvoriť sa viac, než ako to cíti a je mu príjemné. Verím, že prirodzená atmosféra dôvery vzniká všade tam, kde je úprimný dialóg o spoločnom milovanom predmete – a tým je v tomto prípade Mystérium nášho počiatku, ktorému hovoríme Boh.
Nejde však ani o obyčajný rozhovor. Ľudia sa radi rozprávajú – so susedmi, priateľmi, známymi. Hovoria spolu o svojich trápeniach, starostiach, bolestiach. Áno, všetci sa potrebujeme občas vyrozprávať. Neraz hovoríme tie isté veci druhým dokola, a keď ostaneme večer sami, tak si svoje malé drámy prehrávame vo vlastných hlavách len tak pre seba. Hovorila som, že spiritualita prekračuje naše osobné príbehy a skôr nás učí, ako sa máme k našim problémom, bolestiam a ťažkostiam vzťahovať novým odľahčeným spôsobom. Inými slovami: spiritualita neponúka dočasnú úľavu v tom, že si niekto vypočuje moje bolesti (väčšinou vzťahové) a pritom ma aktívne podporuje v mojich drámach. Dlhodobé odľahčenie prináša pohľad akoby zhora, ktorý nám zjaví náš problém v celkom novom svetle. Predstavme si to napríklad takto: človek sa dlho prediera hustým tmavým lesom, v ktorom sa stratil: potkýna sa a stále doňho narážajú konáre, všetky neznáme zvuky ho nesmierne desia. A tu zrazu príde na pokraj lesa a pred ním sa vynorí pohľad na dolinu a krajinu zaliatu slnkom. V tejto novej perspektíve vie presne určiť, kadiaľ vedie cesta domov. Les nezmizol, len už nie je taký desivý a nepohlcuje ma.
*
Autentická spiritualita je dieťaťom mystiky a kontemplácie. Pozývame vás na kontemplatívnu cestu sebapoznania, ktorá vedie na pokraj lesa. Budú nás na nej sprevádzať mystici a ich bohatá skúsenosť. Tam uvidíme svet naplnený láskou, súcitom a odpustením. Spiritualita mystikov nás naučí, ako si túto perspektívu zvnútorniť… stať sa ňou.
Teší sa na vás,
Jana
