Je súboj o postavenie prvého muža či dámy na Slovensku drahou záležitosťou? Musí byť uchádzač o post hlavy štátu bohatý? A aké sú zdroje financovania takého súboja? Otázky, ktoré so sebou nesie vyhlásenie termínov volieb prvého muža či ženy v krajine. Transparency International Slovensko urobilo analýzu, ako sa na financovaní politických strán podieľajú darcovia. Čo sa dá na jej základe povedať o financovaní prezidentských volieb? Téma pre Ľuboša Kostelanského.
„Polmiliónový limit na volebnú kampaň je nízky. Platí už desať rokov. V minulosti sa dal obísť cez tzv. tretie strany“, vysvetľuje analytik Transparency International Slovensko. Pripomína pritom skúsenosť z posledných prezidentských volieb, pri ktorých Zuzana Čaputová aj Maroš Šefčovič tento limit obišli práve financovaním cez tretie strany. „Ich kampane v skutočnosti presahovali sumu 750 tisíc eur“, hovorí.
Pol miliónový zákonný limit nie je podľa Kostelanského dostatočný, aby reálne pokryl celoslovenskú volebnú kampaň a Transparency sa preto obáva obchádzania pravidiel a neférovosti kampane.
„Keď chcete mať bilbordy vyvesené po celej republike, na to potrebujete len na jeden mesiac stotisíc eur“, ilustruje Kostelanský. K tomu je potrebné napočítať výdavky na prezentáciu v prostredí internetu. Len na to vynaložila napríklad Zuzana Čaputová pred piatimi rokmi rovnako stotisíc eur.
Ďalšie výdavky sú nevyhnutné pre kontaktnú kampaň, k tomu je potrebné podľa Kostelanského pripočítať infláciu. To všetko sú argumenty, ktoré vedú k pochybnostiam o reálnosti širokospektrálnej prezidentskej kampane, ktorá by sa zmestila do polmiliónového zákonného limitu.
Aké zdroje financovania teda kandidáti majú a nakoľko financie môžu ovplyvniť výsledok prezidentských volieb?
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
