Keď kráčame po nemocničnej chodbe, počuť len klopkanie našich topánok. Na oddelení je práve pokoj, iba z jednej izby počuť slabý smiech. „Chcel som, aby mi Kristínka prečítala noviny, dobre na nich nevidím. A ani neviem, čo sa deje vonku, som tu už dlho,“ rozpráva práve starší pacient, keď otvoríme dvere do jeho izby.
Našli sme ju, Ivanka je tam. Spolu s dobrovoľníčkou Kristínou. Študentka neďalekej strednej školy pohladí pacientovi dlaň a už berie zo stola noviny, aby mu prečítala, čo ho zaujíma. Pán jej úsmev opätuje a s chuťou si sadá na stoličku vedľa svojej postele. Je pripravený počúvať.
