Za pojmom individuálny prístup vo vzdelávaní sa môže skrývať veľa, ale keď sme sa spolu s Mirom Kubišom rozprávali, povedal jednu veľmi dôležitú vec. A to síce, že je veľa rôznych spoločností, ale v podstate každý rieši podobné problémy.
GRO čomu sa venuje je personálny audit, riešenie krízových situácií a leadership. A tak sme sa pustili do témy, ako uvažovať pri nastavovaní vzdelávania. Čo ak nemáme čas sa zaberať vzdelávaním? Alebo naopak… ak chceme nastaviť stratégiu vzdelávania tak, aby to prinieslo aj niečo viac ako odfajknutie úlohy v to do liste a následné doháňanie zameškaných úloh z dôvodu dňa stráveného síce príjemným, ale inak v praxi nevyužitým školením.
Ako teda na to?
Bavili sme sa o tom, ktoré stereotypy prístupu k vzdelávaniu fungujú a ktoré naopak nie. O tom, prečo by sme nemali od školenia očakávať, že vyrieši náš problém. Ale že riešenie je často niekde inde. Čo ak firma nemá budget na vzdelávanie? A či existuje nejaké vhodné minimum?
Miro je človek, ktorý tvrdí, že všetko so všetkým súvisí. A tak prezradil svoj pohľad na to, ako sa naučiť povedať „NIE“. Aj to, prečo napríklad školenie timemanagementu nám častokrát v praxi nepomôže s tým, že nestíhame. Ale aj to, ako motivovať ľudí na školení k tomu, aby boli vnímaví a urobili to, čo od nich potrebuje on ( alebo zadávateľ, čiže šéf).
Miro je od roku 2009 na voľnej nohe a pôsobí ako partner pre rozvoj vášho podnikania. Viac ako 15 rokov sa venuje obchodu, 11 rokov tréningom, školeniam a posledných 5 rokov aj konzultáciám.
Príjemné počúvanie.
