Všetci túžime po láske. Nie je to len spoločenský tlak – je to biologická potreba.
Ale problém je v tom, že ako ženy sme naučené hľadať lásku zlým spôsobom. Od detstva nás spoločnosť učí, že naša hodnota spočíva v tom, ako sme milé, uslužné, poslušné – a či sa dokážeme zapáčiť. Je to skryté v rozprávkach o princeznách, v hračkách pre malé dievčatá, ktoré sú o kráse a starostlivosti, či v tom, že dievčatká pomáhajú maminke v kuchyni, zatiaľ čo chlapci nemusia. Už od malička sme vedené k tomu, že máme byť tie, ktoré sa prispôsobia, snažia, nezavadzajú. A tak strávime roky tým, že sa snažíme a čakáme, aby si nás niekto všimol – namiesto toho, aby sme si uvedomili, že my sme tie, ktoré majú všetku moc. My sme tie hlavné postavy. My sme tie bohyne. Lenže spoločnosť nás stále tlačí do role vedľajšej postavy, dievčaťa, ktoré sedí a čaká, kým jej niekto potvrdí hodnotu. A to je obrovská strata času, sily a sebavedomia. A pritom práve tu leží kľúč – ako si dovoliť hľadať lásku inak. Nie zo strachu, že nám uteká čas, ale z pozície ženy, ktorá pozná svoju hodnotu a rozhoduje sa s hlavou hore. O tom, ako sa nenechať zomlieť spoločenským tlakom, ako si dovoliť viac času a ako hľadať vzťah, ktorý je skutočnou pridanou hodnotou, sa dnes rozprávam s psychologičkou PhDr. Andreou Fejovou, ktorá sa špecializuje na vzťahy a rozchody.
