Tzv. transakčná daň sa stala, podľa očakávania, príťažou vlády. Podnikatelia dostávajú notifikácie o tom, koľko im strhli z účtu, občania čoraz častejšie narážajú na požiadavku platby v hotovosti. Dnes sú najväčšími bojovníkmi proti dani tí, ktorí za ňu hlasovali, či schvaľovali ju. Nemožno sa preto čudovať ministrovi financií, že sa mu takéto správanie nepáči. Aj jeho obhajoba tým, že o takejto dani uvažujú už aj v únii je mierne účelová. Skôr sa zdá, že naša podoba transakčnej dane je v rozpore s právom EÚ. V únii sa o dani z finančných transakcií naozaj uvažovalo už pred 15 rokmi. Daň sa však mala platiť z obchodu s akciami a dlhopismi a so špekulatívnymi finančnými produktmi. Do praxe sa nikdy naplno nedostala, lebo viaceré štáty boli proti. Naša daň však nezdaňuje obchodovanie s cennými papiermi, ale ide o dodatočný bankový poplatok za uskutočnenie prevodu peňazí. Je preto namieste konštatovanie prezidenta, že mu takáto daň nedáva zmysel. Aký bude konsolidačný prínos z tejto dane? Bolo by pre oživenie ekonomiky prínosom jej zrušenie? Otvorene s podpredsedom výboru NR SR pre financie a rozpočet Mariánom Viskupičom z SaS.
| Hosť: Marián Viskupič (podpredseda výboru NR SR pre financie a rozpočet; SaS)
| Otvorene s Annou Vargovou pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň po 17. hodine.
powered by
