Čo vlastne vieme s istotou povedať o Ježišovom príchode na svet? A ako sa tieto udalosti spred dvoch tisícročí stali Vianocami?

„Vo viere to nefunguje na takom princípe, že za základ pokladáme len historicky isté údaje. Musíme brať do úvahy aj teologické vysvetlenie. Tvrdiť však, že evanjeliá nemajú žiadne historické jadro, je nefér,“ hovorí v Postoj TV katolícky kňaz a biblista Jozef Jančovič.

O Ježišovom narodení hovoria dve zo štyroch evanjelií. Lukášovo a Matúšovo evanjelium sa jednoznačne zhodujú v tom, že Ježiš sa narodil v Betleheme za vlády kráľa Herodesa Veľkého, čiže niekedy pred rokom 4 p. n. l., keďže v tomto roku Herodes zomiera. Ježišova matka Mária bola zasnúbená s Jozefom z Dávidovho rodu. Nežili spolu pred počatím Ježiša, Jozef nebol Ježišovým biologickým otcom a musel riešiť zvláštny pôvod Máriinho tehotenstva. Evanjeliá sa tiež zhodujú v tom, že Ježiš vyrastal v Nazarete. Podľa Jančoviča ide o tie najpodstatnejšie fakty, ktoré dosvedčujú historickosť celej udalosti.

Ďalšie informácie, ktoré poznáme z vianočného príbehu, sa u evanjelistov neopakujú, niekedy ide dokonca aj o úplne odlišné informovanie. Sú to texty, na ktoré pozeráme ako na literárne zaujímavo spracovanú teológiu. Ide o inšpirovanú interpretáciu Krista, ktorá pomáha pochopiť jeho identitu.

„Evanjeliá musíme vnímať a čítať osobitne. Môžeme jednotlivé motívy prepájať, ale je potrebné Matúšove kapitoly vnímať v rámci Matúšovho evanjelia a tiež Lukášove kapitoly v kontexte Lukášovho evanjelia. Každý svätopisec má svoj vlastný teologický rukopis, štýl, motívy a teda aj správy o počatí a narodení ponúka vo svojej vízii celého Ježišovho príbehu,“ hovorí Jančovič.

A ako do celého príbehu o Ježišovi zapadajú tzv. apokryfné evanjeliá? „Už svätý Hieronym hovoril o ,šialenosti apokryfov´. Ide o literárne žánre, ktoré sú naplnené takou naivnou duchovnosťou. Predovšetkým chcú uspokojiť ľudskú zvedavosť, ponúkajú vysvetlenie každého detailu, aby všetko do seba zapadalo. Toto evanjeliá nerobia,“ vysvetľuje Jančovič a ako príklad uvádza situáciu, keď malý Ježiš zázračne Jozefovi predlžuje nábytok, ktorý si zle vymeral, alebo oživuje hlinených vtáčkov, za čo bol pokarhaný, lebo to robil v sobotu.

Evanjeliá síce nedávajú odpovede na všetky otázky, keby však išlo o mýty a legendy, bolo by to určite vymyslené inak. Jančovič uvádza, že by autori písali napríklad o vyššom kráľovskom pôvode Božieho syna.

A kedy si začali kresťania pripomínať Ježišovo narodenie? „Oslavovať niekoho narodeniny bola pohanská záležitosť. Až v 4. storočí začali kresťania oceňovať zvláštny vstup Krista do tohto sveta a uvedomovali si, že narodenie Božieho syna je čosi mimoriadne,“ dopĺňa Jančovič.

Moderuje Jana Zlatohlávková.