Rozhovor s otcom troch detí, stálym diakonom, katechétom, vysokoškolským pedagógom, publicistom a najmladším profesorom na Slovensku.
Chcel byť murárom, mama mu to však nedovolila pre dobré známky. A tak vyštudoval jednu školu, druhú, tretiu… Avšak ako sám hovorí, sen sa mu splnil. Stavia totiž mosty v medziľudských vzťahoch.
„Ja som mal istú predstavu, ale Boh mi ukázal, že tú murárčinu môžem robiť inak. Nechodím síce s maltou, ale chodím ako diakon rozdávať Krista, nestaviam domy, ale pomáham opravovať vzťahy, nebúram steny, ale snažím sa búrať predsudky voči cirkvi,“ hovorí Pavol Tománek v Postoj TV.
V roku 2018 ho kardinál Schönborn vysvätil za diakona. V rakúskej farnosti sa pastoračne venuje najmä Slovákom žijúcim v pohraničí. Je vysokoškolským pedagógom, ale pôsobí tiež ako katechéta na školách. Neučí však otčenáš, žiakom musí v prvom rade hovoriť o základných vzorcoch v medziľudských vzťahoch. „Veľa detí pochádza z atomizovaných rodín, kde napríklad chýba otec. Stalo sa mi, že prišiel za mnou žiak s tým, či nechcem byť jeho otcom. Má už tretieho ,pravého᾿ otca a stále to nie je ono,“ ilustruje Tománek na konkrétnom príklade realitu, s akou sa pri svojej práci učiteľa náboženstva stretáva.
Má široký záber pôsobnosti na pastoračnej, učiteľskej, akademickej úrovni, ale tiež ako otec a manžel. „Splácam Bohu všetko to, čo mi dal – dary, talenty, domov, prácu, rodinu. Manželka mala veľmi ťažkú autonehodu, a veľmi som prosil Boha, aby si namiesto nej zobral radšej mňa. Vypočul ma po svojom, nechal nás tu oboch. A ja som sa rozhodol dať mu všetko, čo mám – seba v službe iným,“ vysvetľuje svoju motiváciu. „Boh mi rozmnožuje môj čas. Keby to malo byť len s mojich silách, už dávno by som sa na to vykašľal.“
