Herec, recitátor a pedagóg Štefan Bučko poznal nedávno zosnulého básnika, prekladateľa a literárneho vedca Viliama Turčányho (+93) osobne, ako „široko usmievavého človeka“, ale prišiel aj do úzkeho styku s jeho prácou – či už s jeho poéziou alebo aj s vysoko hodnotenými prekladmi Danteho Božskej komédie i s Turčányho prekladom najstaršej staroslovienskej básne Proglas.
Štefan Bučko rozpráva o tom, ako na neho Viliam Turčány pôsobil ako človek, aké hodnoty vyznával a v čom ho inšpiroval. Skúsený recitátor ponúka divákom Postoj TV aj prednes niektorých Turčányho poetických počinov.
„Viem, že bol som zlý a iní si to zlízli.
Dobrý som bol, iných zdobili.
Šuškali: Pozri, len sa mu prizri!
Strach zo mňa iným robili.
Viem, život, viem – si ustavičný change.
Kde chceš si vztyčuj vlajky.
Koho chceš venč i potup nenazdajky.
Darmo by som ti určoval, darmo by som ťa prosil,
napínal sval už vyčerpaný zo síl.
Darmo by volal tam či onam a súcit volal sem.
Nič nevykonám. Viem, viem.
Viem, viem, no vôľa nie je len zjav z báje
a keď je pevná, preformúva zem.
A potrebná je.
Viem. Viem.“
Štefan Bučko hodnotí poéziu Viliama Turčányho takto: „Vždy bolo vidieť, že chce nechať v symbióze hĺbku myšlienky na ktorú prišiel, alebo životného pocitu, ktorý v sebe nosil – s formou, ktorú tam vtláčal. Nikdy nenadraďoval jedno nad druhé. Vždy to muselo byť v symbióze.“
Herec Bučko rozpráva aj o tom, ako sa dostal k nahovoreniu Turčányho prekladu Danteho Božskej komédie, ako pri tejto práci spolupracovali a ako sa Božská komédia stala dôležitou súčasťou životov Turčányho aj Bučka.
„Už storáz mohol som byť šialencom i zúfalcom,
čo zo života by sa bol vylámal.
Odpusťte mi, čo som vás miloval – a nemal som.
I vy, čo som vás neľúbil – a mal.“
Štefan Bučko končí rozhovor recitáciou nádhernej básne Viliama Turčányho: Zbohom.
„Zbohom – to znamená, že so mnou stále ste.“
Viliam Turčány (1928–2021)
