Ako sa z majiteľa stavebnej firmy stal trolejbusár a spisovateľ. Zápisky z trolejbusu majú druhé knižné pokračovanie.
V snahe lepšie zabezpečiť rodinu si založil stavebnú firmu. Nasledovali roky útrap, ktoré ho doviedli až na dno jeho psychických síl. Štyri roky bol viac v nemocnici ako s rodinou. Bolo nevyhnutné urobiť rázne rozhodnutie. „Zo dňa na deň som skončil s podnikaním a zamestnal som sa ako robotník v jednej z firiem, ktoré pre mňa dovtedy pracovali. Bolo to oslobodzujúce,“ opisuje Tomáš Komrska svoje pocity po kariérnom prepade, ktorý hodnotí pozitívne ako odraz k novému začiatku.
K šoférovaniu trolejbusu sa dostal čírou náhodou, hoci – ako sám hovorí – na náhody neverí. Už sedem rokov vykonáva povolanie, ktoré ho neskutočne baví, dáva mu zmysel a robí ho spokojným a šťastným. „Jednoducho som našiel svoje miesto. A to prajem každému. Ten pocit, keď chodíte do práce vlastne na dovolenku, keď sa tešíte z toho, čo vám dnešný deň prinesie. Myslím si, že mnoho ľudí je nespokojných, nevrlých práve z toho, že nenašli svoje miesto. Cítia sa nedocenení aj preto, že nerobia to, čo by mali robiť. Keď sa tak sami cítia, cíti to aj ich okolie a je to potom taký začarovaný kruh,“ hovorí Komrska.
Odkedy začal so šoférovaním bratislavskej MHD, objavil v sebe túžbu písať o všetkom, čo sa deje v trolejbuse i mimo neho. Nikdy predtým nepísal, ako vtipne poznamenáva, asi to prišlo s tou elektrinou. „Od prvého okamihu, ako som si sadol za volant, som prežíval úžasné pocity, o ktoré som sa chcel podeliť so svojimi priateľmi. A tak som im to písal. Časom z toho vznikla kniha,“ spomína na svoje spisovateľské začiatky trolejbusár Komrska, ktorého prvé Zápisky z trolejbusu vyšli knižne pred dvomi rokmi. Koncom minulého roka vydal druhé pokračovanie a už má pomaly „nazbierané“ aj na tretiu knihu. Kto by bol povedal, že cestovanie MHD môže byť také inšpirujúce?
Moderuje Jana Zlatohlávková
