Patrik Krebs je vedúcim Divadla bez domova , ktoré angažuje ľudí bez domova alebo v zlej sociálnej situácii a spája tak umenie, sociálnu prácu aj scitlivovanie spoločnosti na problémy slabších.
Patrik je umelec a vzťah k utláčaným ľuďom ho sprevádza od dávna. V rozhovore s Dušanom Ondruškom spomína, ako sa dostal do Bronxu učiť angličtinu deti zo „zlých štvrtí“, ako sa pracuje s ľuďmi, ktorí trpia závislosťami a čo všetko sa dá pri nich naučiť.
V poslednej časti rozhovoru sa rozprávajú o tom, ako vznikalo stanové karanténne mestečko v Bratislave a ako Patrik robil sanitkára. A nakoniec aj o tom, ako také abstraktné aktivity ako facilitovanie strategického plánovania môžu ovplyvniť život organizácie a osudy ľudí, ktorí k nej patria.
