Podcasty Aktuality.sk

Slovenský rozhlas zrazu nemá prácu pre jeden z mozgov svojho vysielania. Vyhadzov k storočnici, ktorú pripravoval. Synonymum verejnoprávnosti, profesionality, novinárskych…

Štát ako regulátor verejného zdravia zlyhal. V oblasti liekovej politiky či laboratórnej diagnostiky rezignoval na verejný záujem i záujmy pacientov…

Jeho koniec pod Dubňom prišiel za zvláštnych okolností, keď musel opustiť realizačný tím Pavla Staňa spoločne s ďalším členom trénerského…

Technologické giganty ako Amazon či Pinterest ohlasujú prepúšťanie tisícok zamestnancov a médiá plnia katastrofické scenáre o zániku profesií. Je však…

Bratislava sa mobilizuje k protestnému pochodu hlavným mestom, ktorý na dnes organizuje Otvorená kultúra. To, čo sa deje je o vedomej deštrukcií a oslabení spoločnosti, hovorí spisovateľka Veronika Šikulová, ktorá na protest voči dianiu v FPÚ z neho odchádza. Našim nebezpečenstvom je ľahostajnosť, ale ešte nelámem palicu, tvrdí. A ako sa z ministerstva stalo pomstycentrum?   Slovenská kultúra čelí frontálnemu útoku, aký si nepamätá azda od Novembra 1989. Paradoxom je, že tú vojnu voči kultúrnej obci rozpútalo vedenie samotného rezortu kultúry. Áno, presne tej slovenskej a žiadnej inej, teda aspoň tak si ju zadefinovala ministerka kultúry Martina Šimkovičová.  Rozhodnutie Rady Fondu na podporu umenia zo dňa na deň stopnúť viacročnú podporu kľúčovým projektom – čím desiatky organizácií uvrhlo do priam existenčnej neistoty, vyvolalo v kultúrnej obci šok, veľkú vlnu odporu ale i obvinenia z nezákonnosti či barbarskej svojvôle. Kým duo Šimkovičová – Machala pokračuje v personálnych čistkách v tak erbových inštitúciách ako SNG či SND – a dosadzuje si tam sebe lojálnych nominantov, nad verejnoprávnou STVR ako i nezávislou tvorbou sa prakticky po celom Slovensku sťahujú mračná ideologického tlaku, mocenskej normalizácie, ale aj nepremyslenej a drastickej konsolidácie. Kam smeruje slovenská kultúra pod takýmto politickým vedením a prežije vôbec tento mocenský tlak? Ostať a brániť inštitúcie do posledného dychu alebo vypovedať poslušnosť a dištancovať sa od týchto praktík moci? Čo táto vládna garnitúra v oblasti kultúry dokáže ponúknuť a ponúka vôbec niečo iné než rozklad a chaos? No a napokon, prečo sa táto deštrukcia toľkým ľuďom u nás tak páči, prečo pociťujú potrebu vyháňať tvorivých umelcov k fabrickým pásom či povestnej lopate? Vieme si ako spoločnosť vážiť svojich umeleckých prorokov a prečo teda dnes nebránime pamäť i kultúrnu chrbticu tohto národa? Vysvetľujem si to nekultúrnosťou. Na čele rezortu kultúry je odmietnutá moderátorka. Keď sme dopustili toto, tak potom je všetko možné. Tak máme nízko nastavenú latku, že kultúra – čo má byť podhubím spoločnosti, sa stáva čímsi druhotným, čo slúži len pre pobavenie a vlastne tu ani nemusí byť. To je zlyhanie celej spoločnosti, myslí si Veronika Šikulová. Podľa nej sa vládnej moci kultúrnu obec rozbiť nepodarí, cenou však bude stratený čas a zničené životy mnohých tvorivých umelcov. A kde je teraz politická opozícia, pýta sa známa spisovateľka. Tam musí byť program a vízia. Dnes už len nesúhlas nestačí. Dodáva Šikulová. Témy pre spisovateľku Veroniku Šikulovú. Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. (Rozhovor sme nahrávali v utorok, 24.2.)

Najväčšia opozičná strana na víkendovom sneme ukázala, ako si predstavuje svoju najbližšiu budúcnosť. Chce sa zamerať na ekonomiku, chudobu a…

Na začiatku podnikania Petra Toth počúvala, že sa len hrá s korálkami. V súčasnosti  je uznávanou šperkárkou a svoj biznis spojila s pomáhaním. Originálnymi nápadmi podporuje folklór a slovenské kultúrne dedičstvo. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.  Počas covidu roznášala teplomery. Keď začala vojna na Ukrajine, ako dobrovoľníčka stála  na hraniciach a obliekala otepľovačky uzimeným deťom. Jej šperky s ľudovými motívmi priniesli pomoc Čičmanom aj Telgártu. V dedinke Polichno zachraňuje rodný dom Boženy Slančíkovej-Timravy, v Mikovej oživila zabudnutý kroj, ktorý nosila matka Andyho Warhola, a venovala ho obci spolu s pamätnou izbou. Keď vidí problém, snaží sa nájsť riešenie. „Nerobím to preto, aby ma niekto chválil. Viem, že to je potrebné,“ vraví podnikateľka, dizajnérka a šperkárka Petra Toth.  V podcaste sa dozviete:  čím Petru Toth zaujala autorka legendárnych Ťapákovcov,  ako s dizajnérkami hovorili „timravčinou“,  prečo jej etnografku považovali v Mikovej za zlodejku,  koľko píšťaliek rozdali vysokoškoláčkam,  a či vymyslí šperk ako symbol pomáhania.  Kto je Petra Toth?  Zakladateľka ateliéru Petra Toth sa šperkárstvu a dizajnu venuje takmer dve desaťročia. Zbiera námety z krojov, ľudového nábytku, bytových textílií aj keramiky, ktoré pretvára do moderných šperkov.  Napísala knihu Vyšperkovaná cesta Slovenskom, natočila dokument o živote Julie Warhola – matky Andyho, kráľa pop-artu a jedného z najslávnejších umelcov sveta. V roku 2025 založila Nadáciu Petra Toth.  Bod k dobru  V podcaste Bod k dobru už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.  Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.  Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo. 

„Organizujeme kultúrne podujatia a tvoríme umenie, ktoré je angažované a kritické voči tomu, čo sa v spoločnosti deje. To sa vláde nepáči, pretože tú kritiku často nachádzajú aj na seba“, hovorí Ľudovít Nápoký z platformy Otvorená kultúra. Rušia, čo rušili. A opätovne. Ak sme to už raz zažili pri Úrade na ochranu oznamovateľov korupcie, teraz sa situácia opakuje pri rušení tzv. trojročných zmlúv Fondom na podporu umenia pod gesciou ministerky Šimkovičovej. Ak ich rada fondu v polovici marca uznesením „rušila“, lebo nemali mať „oporu v zákone“ a šli „preferovaným“, ako tvrdil predseda Matúš Oľha, v závere mesiaca to isté „rušenie“ už Lukáš Machala – Oľhov mandant – označuje len za „šumy“ a projekty sa majú len kontrolovať. Mimochodom kontrolovať už raz kontrolované. Tak či tak, pôvodný krok rozvíril umelecké prostredie. Zneistil totiž financovanie už rozbehnutých projektov. Pobúrenie a nespokojnosť sa premietli do „veľkej kultúrnej mobilizácie“, ktorá sa v utorok zhmotní do série protestných zhromaždení po celom Slovensku. Na dôvody „kultúrnej moblizácie“ sa pozrieme s Ľudovítom Nápokým z platformy Otvorená kultúra a je výkonným riaditeľom priestoru súčasnej kultúry – bratislavskej A4ky. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Aj keď sa o autizme či o deťoch s inakosťou hovorí otvorenejšie a viac, než inokedy predtým v našej minulosti, aj tak je to stále málo a nestačí to na to, aby sa rodičia a samotné takéto deti cítili v dnešnej spoločnosti prijato. V najnovšej časti relácie Pre mamy s Babsy preto prinášame diskusiu dvoch mám, ktorých dcérky Tamia a Matilda majú potvrdený autizmus. Počúvajte dnes s nami ich diskusiu o tom, aká bola cesta k diagnóze a čo vás život s autistickými deťmi dokáže naučiť. Na začiatku stálo len tiché podozrenie, ktoré s pribúdajúcimi mesiacmi, rokmi a problémami, ktoré videli u svojich dcérok, rástlo. A napriek tomu, že v oboch ich prípadoch najskôr pediatri diagnózu autizmus zo stola zmietli a rodičov chlácholili, že to všetko sa poddá, inštinkt mamy napokon nesklamal. Dnes majú ich dcérky potvrdený autizmus a ony ako mamy si za tie roky prešli aj radosťou z úľavy, pretkanú so strachom a krutou realitou často plnou sĺz až po vďaku, ktorú cítia za to, že ich osud obdaril tak čistými dušami, akými tieto deti dokážu byť. V dnešnej časti relácie Pre mamy s Babsy si môžete vypočuť rozprávanie o deťoch, ktoré vidia svet inak ako my ostatní. V ich svete môžu zvuky bolieť, ticho v ňom rozpráva vlastný príbeh a očný kontakt v ňom nie je jedinou cestou k srdcu. Pozvanie Babsy Jagušák prijali dve silné a inšpiratívne ženy, mamy autistických dievčatiek. Prvou je mama Tamie – spoluautorka projektu Tamitos Nina Bakalová a druhou je mama Matildy – fotografka Veronika Štabrila.  V ich spoločnej diskusii sa dozviete: – kedy spozorovali prvé príznaky, že s ich deťmi nie je niečo v poriadku – prečo v oboch prípadoch pediatri pôvodne o autizme ako diagnóze nepremýšľali a radili vyčkať – spoločné príznaky autizmu už pri tých najmenších deťoch, ktoré z praxe obe hostky popísali a aj to, že sa niektoré úplne odlišovali – kedy napokon prišla konečná a potvrdená diagnóza a aké pocity si ako mamy v tie chvíle prežili – či sa s tým dá časom vyrovnať, najmä so strachom z budúcnosti, ktorý rodičmi (nielen) autistických detí lomcuje – s akými reakciami sa stretávajú v rámci našej spoločnosti a či sa dá držať si nadhľad nad kritikou a odsúdením, ktoré sa im často dostávajú – ako veľmi dokáže byť oporou najližšie okolie a rodina, pokiaľ prijmú deti s inakosťou a vedú k tomu aj ostatné deti – do akej miery ovplyvní súdržnosť partnerov diagnóza autizmus – aký je vzťah súrodencov k autistickým deťom a naopak, a prečo je to pre rodičov náročné napriek tomu, že súrodenci sú pre autistické deti jedinečnou oporou – v čom dokáže byť autistické dieťa darom a v čom naopak výzvou – a ako veľmi vás život s takýmto dieťaťom, tzv. čistou dušou naučí spomaliť a vážiť si i tešiť sa z tých najmenších maličkostí, ktoré inak zvyčajne berieme ako samozrejmosť. Počúvajte dnešnú časť podcastu Pre mamy s Babsy na Najmama.sk

Bratislavčan Zoltán Demján bol desať rokov štátnym reprezentantom v horolezectve. Je prvým Čechoslovákom, ktorý dosiahol vrchol Mount Everestu v roku 1984 a zároveň jeden z mála ľudí na svete (s Jozefom Psotkom), a jeden z mála, ktorí vystúpili na najvyššiu horu sveta bez použitia kyslíkového prístroja. Za prvovýstup na Dhaulángiri získal cenu za Najlepší svetový horolezecký výkon v Himalájach za rok 1988. a tým jeho výkony zďaleka nekončia.