Opozícia dnes ministrov M. Šimkovičovú ani B. Suska neodvolala. Vládna moc totiž z väčšej časti mimoriadne schôdze ostentatívne odignorovala a namiesto poctivej debaty o problémoch v kultúre či spravodlivosti v parlamentnom pléne, uprednostnila pohodlné výpady voči opozícií, občianskej spoločnosti či médiámi z bezpečia vlastných tlačoviek. Pripomeňme, že ide pritom o tú istú koalíciu, ktoré sa doslova zaklína parlamentnou kultúrou a opozíciu kritizuje za prenášanie politiky do ulíc. Ked však príde na lámanie chleba a politika sa ocitne v požadovanom parlamentnom kolbišti, koalícia rokovať odmietne. No, ako sa hovorí: „Podľa skutkov poznáš ich.“
O čom teda vypovedá tento čoraz viac napätejší a neustále eskalujúci opozičnokoaličný súboj? Prečo sa kultúrna obec ocitla v tak ostrom strete s vlastnou ministerkou, je naozaj najvyšší čas vrátiť sa do ulíc na protesty voči vládnej politike a o čo dnes Robertovi Ficovi vlastne ide? Vracia sa krajina pod rukami štvrtej ficovej vlády opäť do temných a šedivých čias prednovembrovej Normalizácie a ak áno, ako to nevzdať a nerezignovať? Témy a otázky pre dlhoročného poslanca KDH, jednu z tvári novembra 89 a veľkú postavu disentu Františka Mikloška.
Je utorok, 20. augusta – dnes v noci si pripomenieme výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy vedených Sovietskym zväzom do Československa. Brutálna a bez akýchkoľvek pochybností i protiprávna invázia v Auguste 1968 tankami rozdrvila ideály Prazskej jari a odštartovala éru husákovskej Normalizácie podopieranú okupačnou sovietskou armádou. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.
