„Prevládajúcim sentimentom je snaha inváziu v roku 1968 zamiesť pod koberec a nezaoberať sa tým. To má vážne dopady na hodnotový systém, na ktorom súčasný režim stojí. Je to vizitka našej transformácie po novembri 89. Zásadnú zodpovednosť nesú politici, na ktorých vidno ich pragmatická, úzkoprsú a oportunistická orientáciu,“ hovorí o našom vnímaní prepadnutia Československa v roku 1968 politologička Dagmar Kusá. A kam povedie zbližovanie sa SMERU s Republikou?
V nedeľu si Slovensko opäť pripomenie tragické výročie invázie vojsk vedených Sovietskym zväzom. Do našej vlasti pod rúškom noci zákerne a bez pozvania vpadlo pol milióna okupantov. Invázia bez vedomia i súhlasu vlády a parlamentu si vyžiadala vyše stovku obetí a viedla k masovej emigrácii. Nasledovala 20 ročná éra lží, prenasledovania iných názorov a lámania charakterov známa ako husákovská normalizácia. A prečo tento dlhý úvod o notoricky známych historických faktoch? Nuž, preto lebo naše povedomie o tejto udalosti je dnes doslova v žalostnom stave. A historické bezvedomie môže byť v dnešnej turbulentnej a nebezpečnej dobe vážnym bezpečnostným rizikom. V čom to ohrozuje geopolitické záujmy Slovenska? No a kde sa berie všetok ten sentiment po dobe, v ktorej moc sedela na bodákoch okupantov a kde nebolo možné vysloviť nesúhlas bez závažných následkov a najmä, čo s tým? Odpovedia analytička Globsecu Dominika Hajdu a politologička Dagmar Kusá.
Robert Fico sú s Milanom Uhríkom čoraz viac jedna ruka. O čom svedčí silnejúca spolupráca SMERu s Republikou? V druhej časti dnešného podcastu sa na túto tému bližšie pozrel kolega Adam Oleš Ako to teda vyzerá s tou hrádzou proti extrémizmu, ktorú ešte pred pár pred rokmi spomínal samotný Robert Fico? Budete počuť politológa Radoslava Štefančíka.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Dobšinský.
