„Ide o poníženie Ukrajincov a snahu o takpovediac rozriedenie ukrajinského genofondu,“ hovorí na margo správ o masovom znásilňovaní ukrajinských žien ruskými vojakmi politologička, ktorá sa venuje dejinám genocíd Dagmar Kusá. Tvrdí, že tak, ako sa bude ruská frustrácia z vojnových neúspechov zvyšovať, masovosť a brutalita ich vojnových zločinov bude narastať.
Vojna na Ukrajine zúri už takmer dva mesiace a každým dňom pribúdajú ďalšie a ďalšie správy ako i osobné svedectvá o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti . Cielené vraždenie bezbranných civilistov, masové a brutálne znásilňovanie ukrajinských žien ruskými agresormi, zámerné ostreľovanie civilných cieľov, ako i mučenie a vraždenie zajatých vojakov protistrany. Navyše, v oficiálnej ruskej tlači sa objavili doslova až genocídne plány na „deukrajinizáciu“ skrytú pod pláštikom údajnej denacifikácie.
Je teda vojna na Ukrajine cielenou genocídou ukrajinského národa a čo sa skrýva pod ruskými slovami o denacifikácii Ukrajincov? Kam až môžu tieto plány zájsť a aké poučenia nám môžu dať genocídy z minulosti, ako napríklad tá v Rwande či Kambodži? No a ako sa rodí a čo poháňa mentalitu páchateľov genocíd? Témy a otázky pre politologičku Dagmar kusú z BISLY.
Pčúvate ráno Nahlas, pokoj v duši praje Braňo Dobšinský
