Mečiarizmus sa vracia, ale už v úplne inej podobe pretože tá vtedajšia podoba už dnes nie je možná pretože sme v EÚ a je aj iné storočie. To čo vláda voči médiám skúša je hlúposť, ktorá sa im určite vráti a to veľmi rýchlo, tvrdí dlhoročný novinár, bývalý viacnásobný šéfredaktor a expredseda Syndikátu novinárov Ján Füle. Podľa neho vládna moc uverila v existenciu tzv. Alternatívnych médií. Alternatívne médiá sú ale otrava, tvrdí Füle.
Vláda ešte ani nezískala dôveru parlamentu a už začína napĺňať niektoré svoje predvolebné sľuby a pretavovať predvolebnú rétoriku do mocenskej praxe. Jedným z prvých terčov vládnej moci sa tak stávajú médiá. Presnejšie tie médiá, ktoré boli voči stranám aktuálnej vládnej moci, ale nielen im, kritické a za svoju úlohu vždy považovali predovšetkým kontrolu moci.
Na rad tak prchádza ich demonštratívne ignorovanie vládnymi politikmi, ale Robert Fico – tentoraz už v úlohe premiéra, svoj nevraživý postoj voči vybraným redakciám, pretavil už aj do reálnej snahy odopriet im prístup na Úrad vlády. Pripomeňme, že tej vlády, ktorá vládne nielen voličom vládnych strán, ale vládne všetkým občanom Slovenska a rovnako tak, je aj všetkými občanmi Slovenska z ich daní i financovaná.
Neblahý osud môže čakať aj verejnoprávnu RTVS kde už vládna moc netaj´í mabíciu Telerozhlas rozdeliť, mocensky ovládnuť a znormalizovať verenoprávne médiá v duchu ich politických, ideových či hodnotoých predstáv.
Nie je to pritom nič nové, obdobne zakazoval vojim ministro komunikovať s rádiom Twist, televíziou Markíza a danníkom SME počas svojho vládnutia i Vladimír Mečiar a rovnako tak za jeho éry zažili verejnoprávna STV i SRo svoj naväčší úpadok, stratu dôveryhodnosti a stali sa doslova slúžkami vládnej moci. A opäť pripomeňme, že tento zápas s médiami skončil pre vladimíra Mečiara jeho politickou porážkou v roku 1998.
Rozbieha sa teda opäť ten povestný mečiarovský valez zo “Zlatej Idky” a ako môže konfrontácia vládnej moci s mediálnym mainstreamom dopadnúť? Prečo majú čitatelia, poslucháči a diváci médií označených ficom za tzv. Nepriateľské” právo na rovnaký prístup k informácám, ako všetci ostatní? Nakoľko sa vládna moc môže spoliehať na takzvanú mediálnu alternatívu a nezrátajú jej to tieto médiá, ak moc nebude schopná plniť ich predstavy a ambície?
Ustojí verejnoprávna RTVS tlak moci a prečo je tak dôležité bránich a chrániť hodnoty nezávislej verejnoprávnosti?
No a napokon, ako to dopadne so škodoradostnými veštbami o konci mainstreamových médií a doedy bude ľuďom postačovač alternatívna reality odtrhnutá od faktov i úplne štandardných a dlhodobo overených redakčných postupov a “receptúr” a prečo je pre demokraciu pdstatná mediálny výchova?
“Tak, ako nemôže nikto vyrábať párky len tak – a predávať to ako párky, tak rovnako nemôže nikto predávať informácie len tak – a tvrdiť, že to sú vlastne také alternatívne informácie no a vyskúšajte, čo to s vami spraví: Možno nezomriete, ale možno i zomriete. To je jednoducho nezmysel. Vráti sa im to, vráti sa im to určite a vráti sa im to podľa mna veľmi rýchlo, hovorí skúsený dlhoročný novinár Ján Füle. Podľa neho nám tu už veľmi dlho zúfalo chýba mediálna výchova.
Témy a otázky pre dlhoročného novinára Jána Füleho.
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
