Možno sme prví „len“ v našej galaxii.
Už tretiu epizódu sme venovali riešeniam Fermiho paradoxu. Tentoraz sme sa pozreli na teóriu, ktorá je trošku strašidelná, ale aj plná nádeje. Možno sme úplne prvá civilizácia v celom vesmíre, alebo galaktickom okolí.
Aké sú výhody a strachy, ktoré sprevádzajú túto teóriu? Mohla niekde existovať vyspelá civilizácia ako my, ale dnes by sme po nich na materskej planéte nenašli ani stopy?
O vesmírnych jedináčikoch sa v 68. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár.
Bude aj nový Čitateľský klub! Čítame Roberta A. Heinleina – Mesiac je drsná milenka a o približne mesiac si ju rozoberieme.
Máte otázku, žiadnu o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na [email protected]. Čítame a odpisujeme!
V 68. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:
aká príjemná teplota bola v celom vesmíre len 15 miliónov rokov po Veľkom tresku,prečo by civilizácie sterilizovali všetky ostatné planéty, na ktorých by mohol vznikať ďalší život,a prečo sú všetci mimozemšťania v Star Treku dvojnohí.Zaujímavé odkazy:
Slnečná zostava #4: Fermiho paradox vo všeobecnostiSlnečná zostava #41: Fermiho paradox – Fosforová dilemaRobert A. Heinlein – Mesiac je drsná milenkaPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
