Myseľ, ktorá nebola očistená pokáním, stále blúdi v temnote pádu a nie je osvetlená a vedená Svätým Duchom. Človek, ktorý sa opovažuje uvažovať o Bohu so svojou chorou mysľou a z temnoty vlastnej pýchy, vždy padne do omylu. Taký omyl nie nič menšie než rúhanie. Poznáme Boha v takej miere, v akej sa nám odhalil v jeho veľkom milosrdenstve.
Skrze sviatosti Cirkvi sú veriaci vedení k jednote s Božstvom, čo je podstatou spásy, potvrdenie viery so skutkami viery, plné prijatie toho, čo bolo raz iba prísľubom večných dobrých vecí.
Kto odmieta diabla, hriech a svet kvôli viere v Krista, zomiera životu padnutej prirodzenosti, v ktorej žil v nevere a hriešnosti. Ponorením v krste zomrel pre tento život; z krstiteľnice vychádza už ako narodený pre nový život, život v Kristovi. (Pole, kapitola 8, odstavec 23-25.)
***
Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.
