Ale počas pozemského života dobré skutky sú nevyhnutné. Iba tie skutky sú považované za dobré u kresťana, ktoré slúžia k naplneniu evanjeliových prikázaní, skrze ktoré je živená jeho viera, a cez ktorú je podporovaný jeho život v Kristovi, pretože jediný skutočný prameň dobra v kresťanstve je sám Kristus.
Pokrstený človek nemá právo konať podľa pocitov srdca, ktoré je ovplyvnené telom a krvou, nech by už tie skutky sa zdali dobrými. Má konať tie skutky, ku ktorým ho inšpiruje Duch a Božie slovo, pretože také skutky patria prirodzenosti obnovenej Kristom.
„Môj spravodlivý bude žiť z viery“ (Hebr 10, 38). Pravá viera v Krista je jedinou cestou k spáse, ale táto viera musí byť žitá, vyjadrená cez celé bytie človeka.
Svätý apoštol Jakub vyžaduje takúto živú vieru od kresťana, keď hovorí, že viera bez skutkov je mŕtva, ale spolu so skutkami dosahuje dokonalosť (Jak 2, 17.22).
Táto spoločná aktivita skutkov a viery obviňuje tú vieru, ktorá sa tajne schováva v srdci človeka. (Pole, kapitola 8, odstavec 32-36.)
***
Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.