Chudoba ducha takto prirodzene dáva zrod ďalšiemu blahoslavenstvu: „blahoslavení plačúci“.
Nariekanie je pokorný plač veriacej duše, ktorá vidí svoje nekonečné hriešne škvrny v zrkadle Evanjelií.
Duša zmýva tieto škvrny svätou vodou – svojimi slzami. Duša zmýva tieto škvrny svätým zármutkom.
Nevýslovná útecha, neopísateľná jasnosť sa vlieva do srdca po preliatí spasiteľných sĺz nad hriechmi a pádom, slzy, ktoré prichádzajú ako následok chudoby v duchu.
Ak tu na zemi pokorný plač dáva takú jedinečnú duchovnú útechu, akú blaženosť to pripravuje pre nás v budúcom živote?
Kristus vyriekol svoje rozhodnutie sudcu nad tými, ktorí pokorne plačú: „Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení“ (Mt 5, 4).
Zhrešil si? Prelievaj slzy ľútosti! (Pole, kapitola 6, odstavec 14-20.)
***
Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.
