Môže byť morálka objektívna? Teda, sú dôvody na moje morálne konanie nezávislé od toho, čo si o nich myslím alebo či práve po danom rozhodnutí túžim? Alebo platí staré známe: de gustibus non est disputandum—proti chuti žiadny dišputát? Alebo, a do tretice, nič ako morálka vlastne neexistuje a každý si môže, ale dokonca musí robiť, čo chce? Dnes sa pozrieme na prvú z týchto otázok a v budúcej dávke budeme pokračovať s ďalší dvoma
—-more—-
Použitá a odporúčaná literatúra:
Geoff Sayre-McCord, „Moral Realism“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2017), https://stanford.io/35OHEcm
Shin Kim, „Moral Realism“, The Internet Encyclopedia of Philosophy, https://bit.ly/2N1Rmjd
Piers Benn, „The objectivity of morality“, Ethics (Routledge: London, 2007)
Súvisiace dávky:
PD#02: Aristotelovská etika, https://bit.ly/33NRole
PD#04: Kantov morálny systém, https://bit.ly/2NicUcV
PD#89: Kant o čistom rozume, https://bit.ly/2VKrQCJ
***
Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit
