Anton Tomík naplno pocítil brutalitu komunistickej moci v úplne najhoršej forme. Jeho rodičom pri znárodňovaní zobrali sady a hospodárstvo, z čoho otec ochorel tak, že zostal odkázaný na vozíček. Keď bol Anton v roku 1951 na výlete s kamarátmi, chytili ich a vykonštruovane obvinili – označili za protištátnu skupinu. Anton bol odsúdený na 15 rokov väzenia a tresty dostali aj jeho spoločníci. Doslova za nič. Dokonca ani protištátne reči neviedli. Počas vyšetrovania ho mučili, hlavne psychicky.
Na výkon trestu nastúpil do Ilavy, ale bol prevezený do vražedných jáchymovských uránových baní. V roku 1955 aj s niekoľkými spoluväzňami utiekol, ale chytili ho a vo väzení zostal až do roku 1960. Jeho príbeh sme zaznamenali v roku 2016. V tom istom roku dostal Cenu pamäti národa. Anton Tomík Tomík nás opustil v novembri minulého roka.
