Predstavujeme vám príbeh Juraja Flamika. Od ochranárskych aktivít sa plynulo dostal k vedeniu Verejnosti proti násiliu a stal sa jednou z jej osobností. Ako člen Stromu života v 80. rokoch pomáhal pri záchrane prírodného i kultúrneho dedičstva po celom Slovensku. Podľa jeho vlastných slov ochranári nepatrili priamo k disentu, takže neboli až tak „na očiach“ a mohli veľa spraviť.
Na základe ochranárskych aktivít v Slovenskom zväze ochrancov prírody a krajiny, kde založil Základnú organizáciu č. 13 (ZO13 SZOPK), sa v roku 1987 zrodil dokument Bratislava/nahlas, v ktorom meno Juraja Flamika nechýbalo. Bratislava nahlas je považovaná za začiatok demokratických zmien v našej spoločnosti, aj keď menej známe je, že po jej vydaní sa nič nedialo a k priamemu konfliktu s režimom nedošlo. To sa stalo až neskôr, na jar 1988, po jeho zverejnení na stanici Hlas Ameriky.
Flamik v roku 1989 žil a pracoval v Prahe, krátko po vypuknutí Nežnej revolúcie sa stal šéfom Koordinačného centra VPN v Bratislave.
