Pre pozostalých je veľmi nápomocné vedieť ako to ten, čo odišiel, chcel a tým im uľahčíte aj všetky tie momenty, ktoré sú i tak - zoči voči smrti, nesmierne náročné, hovorí Andrea Kutlíková zo spoločnosti Goodbye friends. Ako sa pripraviť na smrť a prečo sa "zubatá" stala takou tabu témou?
"Ten, čo utekal pred smrťou, napokon našiel svoj pokoj práve v smrti," verzus" "Tam, kde je smrť, nie sme my a tam kde sme my, nie je smrť."
Nech už je to tak alebo onak, smrť je absolútne jediná istota našich životov. Jediná úplne spravodlivá a aj absolútne nestranná istota, s ktorou každý jeden z nás musí počítať. Napriek tomu, väčšina z nás s ňou bežne vôbec nepočíta a ani na ňu radšej nemyslí. Tak či onak, ani v tomto prípade sa jej však nevyhne vôbec nikto a preto je našou celoživotnou témou - či sa nám to páči alebo nie. Je tu a musíme sa na ňu pripraviť.
Ako sa na vlastnú smrť pripraviť a ako ňou nezaťažiť našich blízkych viac, ako je nevyhnutné? Ako si zorganizovať odchod z tohto sveta - od praktických aspektov dedičstva, cez pohreb až po duchovnú rozlúčku s našimi najbližšími? Nakoľko našu rozlúčku so svetom ovplyvňuje okolie alebo často dávno zabudnuté tradície a nakoľko chceme svojim odchodom niečo vlastné odkázať svetu i svojim blízkym? No a napokon, kde je dnes Slovensko - zoči voči smrti a jej tradíciám a nakoľko si vieme vybrať nielen to, ako žijeme, ale i to, ako umierame a aký odkaz odchodom z tohto sveta chceme zanechať? A chceme vôbec?
Témy a otázky pre Andreu Kutlíkovú so spoločnosti Goodbye friends. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
