Ráno Nahlas 🎙(Strana epizód 2)

Ak si oni berú do úst Boha a jeho priazeň, ona hovorí, že „nemajú nič spoločné s jeho štýlom“. A…

„Vláda nakladá ľuďom na chrbty, ale sama sa kúpe v „zlatej vani“. Politici by nemali vládnuť ako panovníci, ale spravovať…

Podľa najnovšej predikcie Národnej banky Slovenska sa očakáva, že naša ekonomika porastie len nepatrne, výhľad centrálnej banky sa tak zhoršil….

„Vidíme reálneho konkurenta, ale stále hovoríme o predvolebnom období a podmienkach, ktoré by panovali v stopercentne demokratickej spoločnosti, kde je…

Rezort kultúry sa pokúša o návrat k stredovekému lénnemu systému, kde sa nezávislé inštitúcie stávajú majetkom vyvolených a odborníci bábkami…

Chronicky nezdravé pomery, toxické prostredie, neprofesionalita a nechuť čokoľvek meniť. Výsledkom je mrhanie nádejnými talentmi. Tak vyzerá špička slovenského paralympijského…

Slovenský rozhlas zrazu nemá prácu pre jeden z mozgov svojho vysielania. Vyhadzov k storočnici, ktorú pripravoval. Synonymum verejnoprávnosti, profesionality, novinárskych…

Bratislava sa mobilizuje k protestnému pochodu hlavným mestom, ktorý na dnes organizuje Otvorená kultúra. To, čo sa deje je o vedomej deštrukcií a oslabení spoločnosti, hovorí spisovateľka Veronika Šikulová, ktorá na protest voči dianiu v FPÚ z neho odchádza. Našim nebezpečenstvom je ľahostajnosť, ale ešte nelámem palicu, tvrdí. A ako sa z ministerstva stalo pomstycentrum?   Slovenská kultúra čelí frontálnemu útoku, aký si nepamätá azda od Novembra 1989. Paradoxom je, že tú vojnu voči kultúrnej obci rozpútalo vedenie samotného rezortu kultúry. Áno, presne tej slovenskej a žiadnej inej, teda aspoň tak si ju zadefinovala ministerka kultúry Martina Šimkovičová.  Rozhodnutie Rady Fondu na podporu umenia zo dňa na deň stopnúť viacročnú podporu kľúčovým projektom – čím desiatky organizácií uvrhlo do priam existenčnej neistoty, vyvolalo v kultúrnej obci šok, veľkú vlnu odporu ale i obvinenia z nezákonnosti či barbarskej svojvôle. Kým duo Šimkovičová – Machala pokračuje v personálnych čistkách v tak erbových inštitúciách ako SNG či SND – a dosadzuje si tam sebe lojálnych nominantov, nad verejnoprávnou STVR ako i nezávislou tvorbou sa prakticky po celom Slovensku sťahujú mračná ideologického tlaku, mocenskej normalizácie, ale aj nepremyslenej a drastickej konsolidácie. Kam smeruje slovenská kultúra pod takýmto politickým vedením a prežije vôbec tento mocenský tlak? Ostať a brániť inštitúcie do posledného dychu alebo vypovedať poslušnosť a dištancovať sa od týchto praktík moci? Čo táto vládna garnitúra v oblasti kultúry dokáže ponúknuť a ponúka vôbec niečo iné než rozklad a chaos? No a napokon, prečo sa táto deštrukcia toľkým ľuďom u nás tak páči, prečo pociťujú potrebu vyháňať tvorivých umelcov k fabrickým pásom či povestnej lopate? Vieme si ako spoločnosť vážiť svojich umeleckých prorokov a prečo teda dnes nebránime pamäť i kultúrnu chrbticu tohto národa? Vysvetľujem si to nekultúrnosťou. Na čele rezortu kultúry je odmietnutá moderátorka. Keď sme dopustili toto, tak potom je všetko možné. Tak máme nízko nastavenú latku, že kultúra – čo má byť podhubím spoločnosti, sa stáva čímsi druhotným, čo slúži len pre pobavenie a vlastne tu ani nemusí byť. To je zlyhanie celej spoločnosti, myslí si Veronika Šikulová. Podľa nej sa vládnej moci kultúrnu obec rozbiť nepodarí, cenou však bude stratený čas a zničené životy mnohých tvorivých umelcov. A kde je teraz politická opozícia, pýta sa známa spisovateľka. Tam musí byť program a vízia. Dnes už len nesúhlas nestačí. Dodáva Šikulová. Témy pre spisovateľku Veroniku Šikulovú. Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. (Rozhovor sme nahrávali v utorok, 24.2.)

„Organizujeme kultúrne podujatia a tvoríme umenie, ktoré je angažované a kritické voči tomu, čo sa v spoločnosti deje. To sa…

Štát ako regulátor verejného zdravia totálne zlyháva. V oblasti liekovej politiky či laboratórnej diagnostiky rezignoval a hru prenechal súkromným lobistom. Politika zdravia sa obchoduje, ministerskí úradníci sú rukojemníkmi lobistov a jasných konfliktov záujmov. NKÚ odstupuje protokoly o kontrole rezortu zdravotníctva, ale i polícií, hovorí predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Nájde si premiér – po Haščákovi, čas už aj na vedenie NKÚ?  Dvojročný Vily so svalovou dystrofiou, 7 ročný Theo s agresívnou formou lymfatickej rakoviny či 9 ročná Miška bojujúca s neuroblastómom. Tých všetkých – a mnohých im podobných, nájdeme na jednom z našich najpopulárnejších zbierkových portálov aby tu pýtali peniaze na svoju liečbu a možnosť ďalej žiť.  I tak vyzerá slovenské zdravotníctvo v roku 2026. Namiesto silnej ruky údajne sociálneho štátu, tu panuje doslova veľtrh charitatívnych zbierok na naše zdravie i holé životy. Do zdravotníctva pritom smeruje takmer 10 miliárd eur, šéf NKÚ však tvrdí, že systémovým problémom je, že vôbec netušíme, či sa tieto verejné zdroje míňajú efektívne a kde všade má naša zdravotná loď diery, ktoré ovládajú lobisti a ich záujmy.  Jedným z príkladov je i zlyhávajúca lieková politika či netransparentné fungovanie takzvaných SVaLZov, teda spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek. Lieky na výnimku fungujú v netransparentnom, nepredvídateľnom a diskriminačnom prostredí, aspoň tak to hodnotí  Verejný ochranca práv a preto ju kvôli jej ďalšej neudržateľnosti napadol na Ústavnom súde.  Predseda vlády však zdravotníctvo i naďalej nepovažuje za premiérsku tému, čas na zmierenie s – ním samým, kedysi  démonizovanou Pentou si ale našiel.   Na šéfa NKU si napriek vážnym zisteniam kontrolórov premiér dlhodobo čas nenachádza, na Jaroslava Haščáka z Penty si však priestor našiel. Kde sme sa to v tejto krajine dostali, pýta sa Ľubomír Andrassy. Namiesto toho aby sa vláda – a jej premiér, postavili za nezávislé kontrolné inštitúcie – ako NKÚ či PMÚ, k zastrašovaniu kontrolórov či obštuovaniu ich činnosti, mlčia. Nájde si teda predseda vlády už konečne čas i na predsedu NKÚ a urobí Robert Fico z rozpadajúceho sa slovenského zdravotníctva – v ktorom – podľa vedenia NKÚ – panuje chaos, dátové peklo, rezignácia štátu na verejný záujem, ako i parazitovanie lobistov, konečne reálnu premiérsku tému?  Problémom nášho zdravotníctva je zlyhávajúci regulátor, teda štát. Ak minister zdravotníctva nebude mat za sebou premiéra, všetka jeho snaha vyjde navnivoč.  Niekto tu parazituje na zdraví, na vode či na digitalizácií Tato kultúra nezodpovednosti, ktorá sa prepadá až do trestnoprávnej zodpovednosti je prierezovo v každom segmente verejných politík A nezáujem štátu to riešiť, táto erózia štátu a rezignácia na verejný záujem je veľmi nebezpečná. Čo keď si občan povie: “A dosť!” a vypovie tu pomyselnú spoločenskú zmluvu? Pýta sa šéf najvyššej kontrolnej inštitúcie tohto štátu Ľubomír Andrassy.  Sledujete Ráno Nahlas, dnes opäť v pravidelnom rozhovore s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.