Svojho času aj „stredomorské Švajčiarsko“, s metropolou, o ktorej sa hovorilo ako o „Paríži Orientu“. Dnes zdecimovaná krajina s ekonomickou recesiou bez páru. Libanon so svojim hlavným mestom Bejrút.
Zmienka o „libanonských cédroch“ z biblickej knihy Sudcov je už spred roku tisíc starého letopočtu. Napriek slávnej minulosti však séria občianskych vojen a nepokojov s Izraelom priviedla do biedy.
Šesť miliónová krajina, v ktorej žije poldruha milióna utečencov. Pochopiť ich situáciu nám pomôže Katarína Zembjaková, ktorá pôsobí v Libanone ako ekonomická diplomatka.
„Frustrácia je citeľná na každom kroku“, tvrdí Zembjaková. „Libanon si prechádza mimoriadne ťažkými časmi. Či už socioekonomicky, politicky alebo z pohľadu utečeneckej otázky.“ Dodáva, že na ľudí to všetko dolieha „mimoriadne zle“.
Ilustráciou môže byť fakt, že elektrická energia a s ňou spojené večerné svietenie v krajine vôbec nie je samozrejmosťou. „Je úplne bežné, že po západe slnka sa pouličné osvetlenie nezapína, lebo nie je z čoho“, rozpráva diplomatka Zembjaková. A platí to podľa nej aj pre veľkú časť domácností. „Je úplne bežné, že večer sa nesvieti ani v domácnostiach. Dodávka elektriny je dotovaná štátom maximálne hodinu denne“, dodáva. Libanončania sú tak odkázaní na dieslové agregáty, ktoré si však nemôžu dovoliť všetci.
Diplomatická misia v Libanone pokrýva aj ďalšie nepokojné krajiny – Sýriu, Irak a Jordánsko.
Humanitárna a rozvojová agenda v regióne
Slovensko posilnilo svoju agendu v regióne v roku 2015 v čase prepuknutia výraznej utečeneckej krízy, ktorú pocítila Európa.
„Sme tam odvtedy prítomní výraznejšie. Snažíme sa cez humanitárne projekty zmierňovať následky kríz, ktorými si prechádzajú krajiny tohto regiónu“, približuje Katarína Zembjaková. Konkrétne má ísť o projekty na zabezpečenie pitnej vody, sanity a vzdelávania.
Toto predpokladá monitorovanie potrieb či už utečencov, ale aj miestnej komunity.
Libanon – krajina utečencov?
Libanon má necelých šesť miliónov obyvateľov, z čoho je 1,5 milióna utečencov. Tvoria tak štvrtinu obyvateľstva . Z Libanonu je tak krajina s najvyšším podielom utečencov na obyvateľa a to v celosvetovom meradle. Naviac, časť z utečencov tam žije už aj päťdesiat rokov. To v prípade tých z Palestíny. Silná sýrska utečenecká komunita rovnako žije v stanových táboroch už vyše desaťročie.
„Spôsobuje to neraz mimoriadne napätie“, hovorí Katarína Zembjaková a dodáva, že najmä silná sýrska utečenecká komunita spôsobuje v domácich nepokoj. „Sýrski utečenci sú v podstate medzinárodným spoločenstvom podporovaní, aby zotrvali v hostiteľskom Libanone. No samotní Libanončania sú už v problémoch, ktoré sa dajú porovnať s položením sýrskych utečencov“, vysvetľuje.
Na druhej strane, kritická situácia je aj v samotných utečeneckých táboroch. „Ak nemajú priaznivú infraštruktúru, deti, ktoré sa v nich narodili a dnes majú desať či dvanásť rokov, v škole ešte neboli“, tvrdí Katarína Zembjaková.
„Je to veľmi smutný pohľad na tieto deti, ktoré nemajú perspektívu pozitívnej zmeny v ich životoch. Toto sú aj potenciálne ľahko radikalizovateľné skupiny, s ktorými si potom bude musieť dať rady nielen Libanon, ale celý svet“, zamýšľa sa ekonomická diplomatka v Libanone.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
