„Jediná vec, ktorej sa máme báť, je strach samotný“, či: „Nepýtajte sa, čo môže krajina urobiť pre vás, ale čo vy môžete urobiť pre svoju krajinu“. Alebo: „V súčasnej kríze vláda nie je riešením našich problémov, vláda je samotným problémom“. To sú tri príklady z inauguračných príhovorov amerických prezidentov. Keneddyho, Roosvelta a Reagana. S čím príde ten štyridsiaty šiesty v poradí – Joe Biden, aby si ho zapamätala história?
„Určite tam bude veľmi silné posolstvo zjednotenia, ale to nebude stačiť. Od Joea Bidena sa budú čakať konkrétne kroky, ktoré budú riešiť situáciu.“ To sú očakávania Branislava Kováčika, experta na politický systém v Spojených štátoch.
Situácia na riešenie, ktorá stojí pred novým prvým mužom USA, je pritom daná kritickým stavom tejto krajiny, do ktorej ju priviedla na jednej strane pandémia a na druhej rozdelenie, za ktorým stojí odchádzajúci Donald Trump. Dekan fakulty medzinárodných vzťahov banskobystrickej univerzity Mateja Bela v Bidenovi vidí predispozíciu na zmierenie rozdeleného národa.
Práve dnešnú stredu, ktorá padla na tradičný deň prezidentských inaugurácií v USA – 20. január – sa budú oči celého sveta upierať na Washington. My sa v podcaste obzrieme aj do minulosti, ktorá už napríkad pozná aj situáciu, keď prezidentskí rivali odmietli účasť na inaugurácii.
Alebo ako sa prvá inauguračná slávnosť otvorená verejnosti premenila na ľudovú pitku. Bol to prípad inaugurácie siedmeho prezidenta USA Andrewa Jackson. Práve on začal v roku 1829 s tradíciou, že inauguráciu otvoril verejnosti. Prišlo vtedy dvadsaťtisíc ľudí, čo bolo viac ako samotných obyvateľov Washingtonu. Vtedy to vyústilo aj do bujarých osláv, poznačených alkoholom a ničením.
A do tretice: prezidentský sľub sa po Kennedyho atentáte skladal aj na palube Airforce One.
Moderuje Jaroslav Barborák.
