Najdôležitejšia voľba tohto roka – tak označujú politici pripravovanú výmenu na poste generálneho prokurátora. V júli sa končí mandát Jaroslavovi Čižnárovi, dovtedy sa chce vládna väčšina vysporiadať s otázkou jeho nástupcu. A ak sa doteraz mohol stať šéfom prokurátorov len prokurátor, po novom by to mal byť aj neprokurátor – konkrétne človek s právnickým vzdelaním a minimálne 15 ročnou praxou v právnickom povolaní. Po novom tiež s podmienkou bezúhonnosti. To všetko obsahuje koaličný návrh zákona, ktorý je od utorka v parlamente.
Prečo sa z voľby generálneho prokurátora stáva aj deklarovane „najdôležitejšia“ voľba tohto roka a čo hovorí doterajšia skúsenosť s postavami generálnych prokurátorov?
Slovensko ich malo v ére samostatnosti šesť. Medzi nimi bol napríklad Ľudovít Hudek, neskôr známy z povestného telefonátu s Ivanom Lexom po zavlečení prezidentovho syna. „Keď ho kopneš do g…ľ, dám ti pusu na čelo“ – dohovárali sa, čo s aktuálnym vyšetrovateľom prípadu. Vtedy však už bol ministrom vnútra.
Neslávne nahrávky sprevádzajú aj Dobroslava Trnku. Či už tá, kde s Marianom Kočnerom montujú v kancelárii prvého muža prokuratúry záznamové zariadenie, alebo jeden z výsledkov tejto pasce: výmena s ministrom financií Jánom Počiatkom, ktorý si za generálnym prokurátorom Trnkom prišiel vypýtať „marketingovú“ pomoc v miliónovej kauze Lemikon.
Čo musia spĺňať uchádzači o post generálneho prokurátora, aby sa Slovensko vyhlo podobným skúsenostiam?
Vládna väčšina aktuálne prišla so zmenou voľby – otvára ju aj iným právnickým profesiám, nielen prokurátorom. Vyžaduje dlhšiu prax – namiesto doterajších desať rokov pätnásť. Uchádzači budú vystavení verejnému vypočutiu v parlamente. A majú napĺňať požiadavku bezúhonnosti zdokladovanú výpisom z registra trestov. Bude to stačiť?
Expertka na trestné právo a rektorka Akadémie policajného zboru Lucia Kurilovská aj investigatívny novinár Marek Vagovič hovoria, že dôležité bude všímať osobnú aj profesionálnu minulosť uchádzačov a aj ich osobnostné kvality.
