Pred odletom do Tókia hovoril o „čudnej“ olympiáde, ktorú pandémia obrala o olympijského ducha. Čo hovorí po návrate? „Našiel som ho tam len čiastočne“, reaguje Roman Buček, športový šéf našej historicky najštíhlejšej účasti.
„Športovci boli vyzývaní, aby sa kontaktovali čo najmenej, aby zachovávali odstupy. Dokonca mali byť opatrní pri tradičnej výmene odznakov, čo bol vždy symbolický prvý krok k nadviazaniu kontaktov“, tvrdí. „Samozrejme, že sa šlo na hranu“, dodáva.
Slovenská výprava mala k dispozícii „skromné“ kancelárske priestory, z ktorých sa podľa šéfa výpravy postupne stal priestor klubového charakteru. Tam sa spolu tešili z víťazstiev či spracovávali športové sklamania.
„Každá medajla je úspech, štyri medajly sú pekný úspech“, hodnotí Roman Buček. Podľa neho netreba zabúdať na tesnú šancu na ďalšiu medajlu v trape dvojíc. „Tá nám ušla možno len o jeden výstrel, už ich mohlo byť päť“, dodáva.
Čo hovorí na výkon Mateja Tótha, ktorý v chode na 50 kilometrov skončil štrnásty a neobhájil tak zlato z Ria de Janeira?
„Veľmi dôstojne ukončil svoju športovú kariéru. A to aj vzhľadom na podmienky v Saporre s vysokými teplotami a vlhkosťou. Rovnako pre fakt, že Maťo je tiež v pokročilom športovom veku (má 38 rokov – red.) a prípravu musel predlžovať s posunom dátumu olympiády v Tókiu“, vysvetľuje šéf našej výpravy. „Bojoval so cťou a dokončil tú namávahú päťdesiatku“.
Športovci museli do 48 hodín po svojom výkone opustiť dejisko olympiády. Aj to pridávalo podľa Romana Bučeka k „čudnosti“ podujatia. „Bola to rehoľa. Pred výkonom sa športovec maximálne koncentruje, spí, ide na tréning, oddychuje a je. Po výkone, keď napätie z neho opadne a za normálnych okolností by mohol ísť povzbudzovať kolegov a nasávať čo to z olympijskej atmosféry, musel odísť.“
A čo napovedala olympiáda v Tókio o úrovni nášho športu?
Aj o tom sme sa rozprávali s Romanom Bučekom, športovým šéfom slovenskej olympijskej výpravy.
Moderuje Jaroslav Barborák.
