September je deviaty mesiac v roku. A pre niektorých je aj deviatym mesiacom bez príjmu. Aj to je realita dnešnej pandemickej doby. Postihla aj kultúru a jej obslužné profesie.
„Sezóna sa skončila vianočnými koncertmi. Prišiel január, február. A do toho marec, keď sa všetko zavrelo a my sme deväť mesiacov bez práce“ – vysvetľuje Hulo van Doski. Má firmu, ktorá sa živí prenájmom hudobných nástrojov a všetkého, čo je potrebné pre koncerty.
„Nič som nezarobil od marca“, tvrdí Hulyho spoločník Čiči. Na otázku, ako sa tak dá žiť, s úsmevom odpovedá, že má „zámožnú manželku“.
Produkčná Jana Mroščáková zas spomína deda, ktorý jej s manželom pomáha. Všetci štyria sú súčasťou dvestotisícovej armády tzv. „robotníkov kultúry“. Neuvidíte ich na javiskách či pódiách, no bez nich by nielenže stíchli, ale protagonisti a hviezdy pódií by sa k nim ani len nedostali.
„Vyháňajú ich dokladať regály v supermarketoch“, hovorí režisér Nikita Slovák. „Hrať a koncertovať treba. Nemôžeme to zabaliť a povedať si, že tento rok len tak vynecháme. Za ten čas sa tí ľudia odnaučia chodiť kdekoľvek a môžeme skončiť naozaj pri tých regáloch.“
Aj preto zorganizoval benefičný koncert „Žijeme tu s vami“, na ktorom chcel upozorniť práve na neľahké položenie týchto pomocných kultúrnych profesií.
Dnešný podcast je sondou do ich osudov. A zároveň hľadaním odpovede na otázku, ako by sme skončili, ak by sme boli bez kultúry a jej „robotníkov“?
Moderuje Jaroslav Barborák.
