Priatelia, ste skvelí! Dnešný deň si do kalendára značím ako deň oslavy lásky k Slovákom! Slovensko to nie je Blaha, Fico, Mazurek ani Chmelár. Slovensko ste vy!
Status vojnového fotografa a dokumentaristu Juraja Mravca. Opäť sa vybral na Ukrajinu. Tentoraz však do mesta, ktoré jasá slobodou. Do Chersonu. Napriek tomu je mesto na pokraji humanitárnej katastrofy – zničené, bez kúrenie či elektriny. Pomocou však budú aj spacáky a sviečky, ktoré zo Slovenska do oblasti doručí vojnový dokumentarista. Prečo to robí a je rozdiel dokumentovať slobodu od dokumentovania tomu, čo jej predchádzalo – teda vojny? Odpovie Juraj Mravec.
„Som zvedavý, čo mi miestni povedia na život pod ruskou okupáciou. Človek sa až bojí domyslieť, čo za príšernosti tam boli“, hovorí Mravec.
Ne cestu sa vydal autom známeho, ktoré na spiatočnej ceste nechá ako dar ukrajinským ozbrojeným silám. A smeruje tam so zásielkou spacákov a sviečok, ktoré sú výsledkom ani nie trojhodinovej výzvy na sociálnej sieti.
„Bol som až dojatý, ako ľudia chodili. Tri hodiny som sa nezastavil. Mladí i starší nosili nové spacáky, stovky sviečok i nejaké baterky, čelovky a tiež zápalky.“
Z kapacitných dôvodov Juraj Mravec výzvu predčasne ukončil s poďakovaním: „Priatelia ste skvelí. Dnešný deň si do kalendára značím ako deň oslavy lásky k Slovákom! Slovensko to nie je….
Keď ticho kričí
Vojnu na Ukrajine optikou vojnového fotografa a dokumentaristu Juraja Mravca môžu ľudia zhliadnuť aj v Bratislave na výstave v Univerzitnej knižnici. Jeden z návštevníkov zareagoval na vystavené fotografie aj odkazom v knihe návštev: „a silent cry of humanity“. Fotoreportér Mravec hovorí, že „fotografia je naozaj tichým dokumentom o dejinách“. „Ak je autentická, má silu vzbudzovať v človeku najsilnejšie emócie“, hovorí o svojej skúsenosti Mravec.
V podcaste sa tiež dozviete, či je rozdiel medzi fotením bied vojny a radosti zo slobody, rovnako ako sa vysporiadava so strachom, alebo tiež to, že „fotografia si ma našla“, ako konštatuje Juraj Mravec.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
