Tri týždne bojoval s covidom o život v košickej nemocnici, sedemkrát bol v bezvedomí, z toho trikrát za jeden deň.
Jeho mama, o ktorú sa doma staral a s ktorou sa naraz nakazil od opatrovateľky, ležala v nemocnici v rovnakej izbe ako on, len o poschodie vyššie, ale nemala toľko síl ako on a nemohol sa s ňou ani rozlúčiť.
„Veľmi ľutujem, že som sa nedal očkovať, chcel som, ale pre moje zdravotné problémy mi to najprv neodporúčali a potom som už nestihol.
Je to zákerná a hnusná choroba, akoby vám niekto držal hlavu pod vodou, vy už nemáte kyslík, topíte sa, ale nemôžete sa vynoriť a nadýchnuť.
Človek si to nevie ani predstaviť, kým to nezažije, mal som aj chvíle, keď už som sám sebe neveril a vravel som si, nech sa to už radšej skončí.
Myslel som, že sa už nikdy nevrátim domov, tak ako pacienti, ktorých odniesli v modrej plachte, pričom na chodbe už čakali na voľné miesto ďalší.
Personál v nemocnici, ktorý ma zachránil, poznám len podľa očí, lebo nič iné som cez skafandre nevidel, boli úžasní, ďakujem im,“ rozpráva v novom podcastovom rozhovore denníka Korzár Jaro Baláž (63).
Je to známy Košičan, juniorský majster Československa v cyklistike z roku 1977, dlhoročný fotograf a majiteľ fotopredajne v centre Košíc, jeden z najlepších slovenských maratóncov v kategórii 60+ a majster Slovenska z roku 2018.
„Som šťastný, že žijem a opäť sa môžem normálne nadýchnuť,“ hovorí.
