„Už to považujeme za osvedčenú stratégiu ako sa zbaviť budovy, ktorú chcem nahradiť novostavbou. Prosto ju nechám chátrať a tým vlastne pripravím verejnosť na to, že sa s ňou ľahko rozlúči, lebo je pochmúrna, zdevastovaná, nebezpečná, tak ju treba zbúrať. Opakuje sa to na veľkom množstve pamiatok 20. storočia,“ hovorí predsedníčka DOCOMOMO, ktorá vyzýva ministerku kultúry, primátora Bratislavy a starostu Nového Mesta, aby otvorili diskusiu o búraní Istropolisu.
„Neviem, či sa mi nový projekt páči. Som architektka a tieto vizualizácie sú pre mňa lacný prostriedok na sprostredkovanie toho, čo tam má byť. Ja neviem, aký obraz si mám z tohto urobiť. Chcela by som vidieť situáciu celého bloku, pôdorysy, nejaké priestorové štúdie a samozrejme potom plochy – koľko bytov, koľko kancelárií, koľko hotelov, a koľko naozaj toho verejného priestoru bude. Lebo reči o tom, aké to bude inkluzívne a ako tam budú chodiť mamičky s deťmi, tak to sú báchorky, ktoré možno presvedčia laika, ale odbornú verejnosť určite nie,“ dodáva architektka Moravčíková.
Mal by sa búrať Istropolis? Ak nie, čo by sa s ním malo robiť? Páči sa jej nový projekt Istropolisu, ktorý už predstavil investor? A prečo Slováci nemajú radi modernú architektúru?
Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s predsedníčkou DOCOMOMO Henrietou Moravčíkovou.
