“Je to ako keby ste sa pozerali na niečo, čo zomrelo len pred pár dňami. Vidíte zavreté oko, celú kožu, nemusíte si ho predstavovať len na základe kostry a fantazírovať o jeho vzhľade, ale normálne ho vidíte.
Má zachovanú aj priedušnicu a priedušky, je úplne unikátne vidieť niečo takéto,” hovorí Andrej Čerňanský, paleontológ z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, ktorý je hlavným autorom článku v prestížnom časopise Scientific report, patriacom do vydavateľstva Nature.
„Kvapka krvi v jantári v Jurskom parku je fikcia. Jantár sa na to zdá vhodný, ale zistilo sa, že DNA sa rozpadá veľmi rýchlo a je tam síce prítomná, ale taká rozpadnutá, že je nečitateľná,” odpovedá na otázku, či z jaštera zistili aj jeho DNA.
„Je mi z toho smutno. Vo vyspelých krajinách si vedcov vážia, na Slovensku ten pocit nemám. Veľmi ma to mrzí, niečo sa asi podcenilo vo vzdelaní, je to škoda. Pokiaľ krajina o sebe tvrdí, že je vyspelá, veda je jeden z pilierov,” hovorí o aktuálnych náladách v spoločnosti a útokoch na vedcov.
Ako sa podarilo nájsť 110 miliónov rokov starého jaštera v jantári? Čo má spoločné s dnešnými jaštericami? Čo mu v Mjanmarsku komplikovalo prácu? Prečo sa vrátil na Slovensko? A čo by ešte chcel vo svojej kariére dosiahnuť? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s paleontológom Andrejom Čerňanským.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.
