„Je to asi na úrovni 30 percent. Tá služba má nejaký náklad, ktorý súvisí s touto maržou. Ak by si to robili reštaurácie samé, potrebovali by auto, vodiča, zaplatiť nejaký lízing alebo auto kúpiť, bude tam nejaká hodinová mzda vodiča, poplatok za benzín, poistenie, niekto, kto sa o to celé musí starať, kto objednávky distribuuje a koordinuje. Celé toto generuje nejaký náklad pre reštauráciu. Väčšina ľudí si neuvedomuje, čo všetko robíme. Majitelia sa obávajú, že im prestanú chodiť do reštauráciíe a budú mať donášku, ale to sa nám zatiaľ vôbec nedeje. Je to len ďalší kanál a noví zákazníci,“ hovorí šéf donášky jedla Woltu Jan Foret.
„Otázka je, či sa tento biznis nedá robiť s obalom, ktorý by mohol cirkulovať. Rieši sa to už dlhodobo, mali sme aj diskusie s firmami, ktoré by to chceli robiť. Bohužiaľ sa nám zatiaľ nepodarilo nájsť efektívne dlhodobé funkčné riešenie. Aby ho používali všetky reštaurácie, aby bol nejaký zvoz, ktorý bude krabičky čistiť a dávať do obehu. Také riešenie sa nám ešte nepodarilo nájsť, ale neriešime túto otázku len my, ale celý trh,“ hovorí Jan Foret o odpadoch, ktoré vznikajú pri donáške a končia na skládkach.
Ako fungovala donáška počas prvej vlny a ako sa chystá na druhú vlnu pandémie? Aká je budúcnosť donáškových služieb? A čo si najčastejšie objednávajú Slováci cez donášku?
Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s generálnym manažérom Woltu Janom Foretom.
