„Z dvoch eur na deň sa nedá prežiť, ani najesť. V zime je to absolútne nemožné. Energetický príjem, ktorý je si človek schopný zabezpečiť za dve eurá nestačí na normálne fungovanie v období, keď je človek vystavený chladu a je vonku. Pre mňa bol spásou Domec Vagusu a istota, že tam každý deň dostanem obed za 30 centov. Táto záchranná sieť, ktorá tu existuje, je jediným spôsobom akým ľudia na ulici dokážu reálne prežiť,“ hovorí Martin Vavričník, ktorý sa rozhodol v rámci sabaticalu stráviť 5 nocí a 5 dní na ulici.
„Bol som hladný každý deň. Ja som mal pomerne veľký energetický výdaj, veľa som chodil. Neraňajkoval som, obed som mal vo Vaguse, to som sa snažil využiť. Na večeru som si kúpil rožky a paštétu, to bol základ mojej stravy. Pre mňa najväčší šok bola tá skladba ľudí bez domova. Každý deň som sedel a pozeral na nejakého človeka a hovoril si prečo tu si a ako si sa sem ty dostal. Polovica ľudí vôbec nevyzerala, že je na ulici,“ dodáva Martin Vavrinčík.
Aké stereotypy si zbúral tým, že strávil takmer týždeň na ulici? Čo tam zažil? A čo na tom bolo najťažšie?
Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Martinom Vavrinčíkom.
