Báje a falošné liečivá na koronavírus sa šíria celým svetom a predstavujú skutočné riziko pre verejnosťa zdravie i bezpečnosť jednotlivcov. Aby sme pozastavili šírenie týchto bludov, vysypeme aspoň najčastejšie liečebné povery. Pandémia COVIDu-19 je sprevádzaná podľa výrazu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) aj infodémiou – teda epidémiou bludov, dezinformácií, konšpiračných teórií a aj bájnych predstáv. Aby sme pozastavili šírenie týchto bludov, požiadali sme mimoriadneho profesora Austrálskej národnej univerzity (ANU), profesora medicíny a infekčných chorôb Sandžaju Senanajakeho, aby vysvetlil, čo hovorí veda na všelijaké báje a názory, ktoré kolujú na internete o COVIDe-19. Mýtus: Mladým zdravým ľuďom sa nič nestane, ak chytia vírus, iba starší a ľudia s komplikáciami sú vystavení veľkej hrozbe. Prof. Senanajake: ,,Vieme, že ľudia s najväčším rizikom dostať naozaj zlú a vážnu chrípku COVID-19 sú tí starší, osobitne nad 65-70 rokov a ľudia s jestvujúcimi zdravotnými ťažkosťami. Napriek tomu sme videli aj mladých, zdravých ľudí veľmi chorých na COVID-19, ktorí skončili v intenzívnej starostlivosti, ba aj zomreli. Takže hoci šance mladších a zdravších dostať vážny a život ohrozujúci priebeh nákazy sú naozaj veľmi malé, sú tu a nie sú nulové. Pokiaľ vieme, zomreli aj takí, čo boli úplne zdraví.“ Napríklad asi zo štvrť milióna obetí nákazy vo svete, aspoň 20 z nich boli deti. Pravda, nevieme, či tieto deti boli celkom zdravé predtým.“ Mýtus: Ultrafialové lúče Slnka zničia vystavený koronavírus, takže pri opaľovaní sa nám nič nestane a ochránime sa pred vírusom. Prof. Senanajake: ,,Máme nejaké dôkazy, že tieto lúče môžu trochu pomôcť pri iných druhoch chrípky, ale nie veľké. Lúče UVC, tretí typ slnečných lúčov po druhu A a B, s najnižšou vlnovou dĺžkou, vedia síce účinne pôsobiť na koronavírus, ale sú dokázateľne zhubné pre ľudské telo, a preto nebezpečné. Teraz sa skúmajú tieto lúče UVC a jedna časť z nich, takzvané ľahké alebo ďaleké UVC nie sú až také škodlivé pre človeka, ale naozaj zaberajú proti vírusom a baktériám. Chýba nám však ešte dôkladnejší výskum.“ Mýtus: Konzumovanie cesnaku, vitamínu D a niektorých byliniek nás ochráni pred koronavírusom. Prof. Senanajake: ,,Nemáme na to vedecké dôkazy. Áno, môže sa stať, že po zjedení cesnaku sa budete cítiť lepšie, nič proti, cesnak je zdravý, ale to nie je dôkaz, a neberte cesnak v nádeji, že zničí COVID-19.“ Mýtus: Pitie alkoholu, horúcej vody alebo citronády vám vyčistí hrdlo od koronavírusu. Prof. Senanajake: ,,Pitie horúcej vody a alkoholu vám môže priniesť lepší pocit v hrdle, ale nezabije vírus. Nemá to antivírusové účinky.“ Mýtus: Vírus žije niekoľko dní v hrdle, kým sa dostane do pľúc a nakazí ich. Medzitým vysoká horúčka zničí vírus, takže pitie horúcej vody zastaví chorobu. Prof. Senanajake: ,,Vírus naozaj začína v nose a hrdle, ale ako som povedal vyššie, horúca voda nezabije vírus.“ Mýtus: Časté pitie vody spláchne vírus do žalúdka a tam ho kyseliny zničia, takže sa nedostane na priedušky. Prof. Senanajake: ,,Ani na toto nie sú dôkazy. Jestvuje veľa zdravých dôvodov, prečo treba piť tekutiny, ale nie na COVID-19. Našli sa aj stopy vírusu COVID-19 v ľudskej stolici, takže určite prežil v žalúdku a kyseliny ho nezabili.“ Mýtus: Pitie ostrých alkoholických nápojov ako whiskey sterilizuje naše hrdlo a zabije vírus. Prof. Senanajake: ,,Nie, nie sú dôkazy o tom, že nápoje s vysokým percentom alkoholu zabijú vírus, ale sú také, že ostrý alkohol môže mať iné neblahé účinky na organizmus. Podozrievam, že táto domnienka pramení z toho, že mnohé dezinfekčné a sanitačné prostriedky na báze alkoholu majú dobré čistiace účinky na likvidáciu vírusu na povrchoch, ba aj na rukách, no niečo iné je vnútro tela.“ Mýtus: Liek proti HIV zvaný PrEP nás môže ochrániť proti nakazeniu koronavírusom. Prof. Senanajake: ,,Toto sa asi objavilo, pretože máme liek na HIV ako kombináciu liečiv Lopinavir a Ritonavir, ktorý sa predpokladal ako aktívny proti koronavírusu. Avšak náhodné kontroly a skúšky priniesli sklamanie a bolo to zverejnené v časopise New England Journal of Medicine – https://www.nejm.org/doi/full/10.1056/NEJMoa2001282 Neznamená to, že to odmietame, že by nemohol mať nejaké účinky, ale tento výskum ich neukázal a miusíme si počkať na ďalšie. A aj keby našli nejaké aktivity PrEP, neznamená to, že lieky na HIV zaberú proti koronavírusu.“ Mýtus: Vraj zaberá liek na maláriu zvaný Hydroxychloroquine. Prof. Senanajake: ,,Toto sa ešte musí preveriť, lebo v laboratóriách nemal žiadne účinky, ale v niektorých klinických skúškach zaberal, v iných nie. Ďalší problém tohto lieku je jeho nebezpečenstvo vedľajších účinkov najmä na srdce, tlkot srdca.“ Mýtus: Častejšie kúpanie v horúcej vode môže zastaviť koronavírus. Prof. Senanajake: ,,Toto nie je ničím podložené.“ Mýtus: Kloktanie a vymývanie sínusov slanou vodou zabráni infekcii. Prof. Senanajake: ,,Ak máte upchatý nos, malo by to pomôcť trochu ho uvoľniť, ale nezabije to koronavírus.“ Mýtus: Mobilná sieť 5G roznáša nákazu COVID-19 a znižuje našu odolnosť. Prof. Senanajake: ,,Nie sú žiadne dôkazy o tom, žeby sieť 5G znižovala odolnosť organizmu. Technicky nepoznám systém 5G, ale koronavírus šarapatí aj v krajinách, kde 5G vôbec nemajú.“ Otázka: Môžem dostať vírus nakupovaním v supermarkete? Prof. Senanajake: ,,Teoreticky vieme, že sa nákaza šíri aj kvapôčkami. Keď ľudia blízko kýchajú alebo kašľú, môžu ju roznášať. Kvapôčky potom sadajú na povrch, na pulty, na vozíky, takže teoreticky je možné, že sa nakazíte aj v obchode, ak sa tam dotknete infikovaných predmetov, alebo stojíte blízko niekoho, kto nákazu roznáša. Práve preto, vždy keď niekam ideme, často si musíme umývať ruky mydlom alebo sanitačne. [Ale] aj keď sa vírus dostane na vaše ruky, neznamená to, že ste už nakazený. Ešte máte možnosť sa toho zbaviť mydlom a vodou, toto ho zabije. V žiadnom prípade však neumytými rukami nesiahajte na svoju tvár, nos, ústa, oči. Môžete až po umytí rúk.“ Otázka: Môžem dostať vírus, ak niekto kýchne aj ďaleko odo mňa? Prof. Senanajake: ,,Jedna štúdia hovorí, že vírus vie po kašli a kýchnutí dosiahnuť aj 8 metrov, ale to je iba jedna štúdia. My si myslíme, že ľudia by mali byť od seba najmenej 1,5 metra. Otázka: Ak nakazená osoba nekašle a nekýcha, môže aj tak roznášať koronavírus? Prof. Senanajake: ,,Máme dve definície. My považujeme za blízky kontakt z lekárskeho hľadiska niekoho, s ktorým ste strávili aspoň 15 minút pri sebe alebo dve hodiny v spoločnej miestnosti aj ďalej než 1,5 metra od seba.“ Otázka: Ako dlho žije vírus na neživých predmetoch a povrchoch a ako dlho na ruke? Prof. Senanajake: ,,(Vieme, že) na kovových povrchoch ako meď žije asi 4 hodiny, na papieri a kartónových krabiciach prežije aj 24 hodín a na nehrdzavej oceli a umelých hmotách aj 72 hodín. Nevieme, ako dlho sa udrží na ruke.“ Austrálčania musia dodržiavať odstup najmenej 1,5 metra jeden od druhého a zhromažďovanie je dovolené najviac pre dvoch ľudí, ak to nie sú členovia vašej domácnosti. Ak si myslíte, že ste sa nakazili vírusom, telefonujte lekárovi (nenavštevovať) alebo zavolajte národnú horúcu linku Coronavirus Health Information Hotline 1800 020 080. Testovanie je teraz široko dostupné po celej Austrálii. Aplikácia federálnej vlády COVIDSafe je teraz voľne prístupná na stiahnutie z vášho telefónu. SBS sa zaväzuje informovať mnohonárodnostnú austrálsku pospolitosť o najnovšom vývoji nákazy COVID-19. Správy a informácie v 63 jazykoch nájdete na stránke sbs.com.au/coronavirus
powered by
