Príbehy o Ježišovi boli prvé desaťročia predávané medzi prvými kresťanmi iba ústne. Prvé spísané evanjeliá vznikli až 40-65 rokov po udalostiach. Dá sa dôverovať ústnemu predávaniu príbehov medzi poverčivým národom, ktorý chcel presvedčiť ostatných o svojej „zaručenej pravde“? Vedeli si snáď ľudia kedysi zapamätať komplexné texty bezchybne? Čo hovoria na takéto tvrdenia o perfektnom zapamätávaní a predávaní príbehov odborníci?
A keď už boli príbehy spísané do textovej podoby, boli zachované v dokonalom stave alebo vieme o prispôsobovaní, chybách v kopírovaní či dodatočných úpravách?
Nakoľko je Nový Zákon, ktorý rozpráva rôzne príbehy o Ježišovi, hodnoverným zdrojom informácií? Ako vznikali tieto manuskripty a prečo by skepticky zmýšľajúci človek nemal mať pocit dôvery v presnosť faktických údajov a tobôž nie v ich nadprirodzené vsuvky?
