Kázňový text: Genezis 32, 23-33
Jákobov boj
„23 Ešte tej noci vstal, vzal svoje obidve ženy i obe slúžky aj svojich jedenásť synov a prekročil brod na Jabboku. 24″Vzal ich a prepravil cez potok; prepravil aj všetko, čo mal.“25 Jákob však zostal sám, a nejaký muž s ním zápasil, kým nevyšla ranná zora. 26 Keď videl, že ho nepremôže, udrel ho po bedernom kĺbe. Jákobovi sa vytkol bederný kĺb, keď s ním zápasil. 27 A onen mu povedal: Pusť ma, lebo vychádza ranná zora! Jákob však odpovedal: Nepustím ťa, iba ak ma požehnáš. 28 Ten sa ho opýtal: Ako sa voláš? On odpovedal: Jákob. 29 Vtedy onen riekol: Nebudeš sa už volať Jákobom, ale Izraeloma) Boh bojuje, alebo: Ten, ktorý bojuje s Bohom, lebo si bojoval s Bohom aj s ľuďmi a zvíťazil si. 30 Vtedy Jákob prosil: Oznám mi, prosím, svoje meno! Onen mu však odpovedal: Prečo sa pýtaš na moje meno? A tam ho požehnal. 31 Jákob dal tomu miestu meno Peníél Božia tvár, lebo – tak hovoril – videl som Boha tvárou v tvár a ostal som nažive. 32 Keď prechádzal cez Penúél, vyšlo nad ním slnko, ale on kríval pre svoje bedro. 33 Preto až po dnes Izraelci nejedia šľachy z bederného kĺbu, lebo onen sa dotkol šľachy na bedernom kĺbe Jákobovom.“
